Gal 1, 13-24, Lk 10, 38-42
Pomôcť ľuďom okolo nás, ochotne poslúžiť...
To učili každého, kto prešiel čo len trošku dobrou výchovou. Takýmito skutkami sa v nás prebúdza a rozvíja záujem o iných, vďaka ktorému sa zbavujeme egocentrizmu a viac sa otvárame. Vieme, že každá služba blížnemu je zároveň prejavom Božej lásky. Týmto spôsobom si zvykáme podrobiť sa potrebám danej chvíle, venovať pozornosť potrebám iných. Pozornosť sa postupne zmení na starostlivosť a túto ušľachtilá vlastnosť oživuje a posilňuje, akúkoľvek lásku: manželskú, rodičovskú, synovskú, bratskú, priateľskú... Nie je jednou z najčastejších výčitiek práve táto: Nikdy mi nepovieš, že ma máš rád, prejdeš okolo mňa a ani si ma nevšimneš, nepochválil si ma...
Mohlo by to znamenať, že nemáme robiť dobro, len ako naprogramovaní roboti. A tu sme asi pri jadre dnešného evanjelia. Domnievam sa, že aj Marta si pomýlila službu s láskou. Marta sa stará a znepokojuje, chaosí, zdôrazňuje sa... Čo si však Pán v skutočnosti praje? Čo mu urobí väčšiu radosť? Aby najprv počúvala, tak ako Mária. Práve on nám ukáže, čo treba robiť. Nie, nejde o protiklad medzi rozjímaním a konaním, ale o pravidlo úspešnosti nášho konania: nežiada sa, aby sme len konali dobro, ale aby sme konali v súlade s Božou vôľou... Možno povedať, že nemáme niečo robiť len preto, lebo je to dobré? Asi, áno. Pred skutkami sa musíme snažiť rozpoznať Božie volanie. Čo je potrebnejšie. Nebolo by správne, keby matka robila veľké charitatívne diela a zanedbala rodinu. Svätá Terézia od Ježiša raz povedala: „Hľa, to je všetko, čo Ježiš od nás požaduje. Nepotrebuje naše diela, ale iba našu lásku. Naše zásluhy nespočívajú v tom, aby sme veľa robili alebo dávali, ale v tom, že dokážeme veľa prijímať a milovať.“ Možno povedať, robiť čo on chce. Byť s láskou tam, kde chce on.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 9.10.2018