Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 Gal 1, 6-12, Lk 10, 25-37

Rodina je rodinou, po dedičské konanie

– povedala jedna notárka, ktorá mala túto záležitosť v agende. Kvôli dedičné sa rozvadila nejedná rodina.

Znalec zákona z prostredia Pána Ježiša sa usiloval o iné dedičstvo. Prišiel za Pánom a pýta sa: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Aj by sme ho mohli obdivovať, keby neprišiel so zlým úmyslom. Evanjelista konštatuje, že to povedal, aby pokúšal Ježiša.

Pán Ježiš nedbal na zlý úmysel a využil toto pokúšanie, aby vyslovil nádherné posolstvo o samaritánskej láske. Znalec – pokušiteľ by nemal odradiť ani nás, aby sme sa opýtali tiež tak ako on. Samozrejme s úmyslom, aby sme bolo dedičmi života.

Tým dedičstvom je Božie kráľovstvo. Život, ktorý dáva nás Nebeský otec. Je to pozvanie z Božej strany, aby sme boli jeho, aby sme mu patrili v láske. Z našej strany by malo byť „áno“ na pozvanie. Je však životne dôležité všimnúť si, že toto Božie pozvanie nedostávame individuálne ako jednotlivci. Sme povolaní do Božieho ľudu, do spoločenstva viery a lásky. Sme pozvaní, aby sme sa stali súčasťou Božej rodiny. Z povahy pozvania vyplýva, že k Bohu môžeme prísť iba spolu, alebo k nemu nemôžeme prísť vôbec. Toto je radikálny význam modlitby: „príď kráľovstvo tvoje!“ Rozhodujúci postoj je takýto: Nemôžem odpovedať na Božiu výzvu milovať Boha bez toho, aby som neodpovedal aj na jeho výzvu milovať človeka. Je nemožné milovať Boha, a nemilovať človeka. Ak prichádzame obetovať svoj dar na oltár a spomenieme si, že sme niekomu neodpustili, alebo že sa na nás niekto hnevá, Ježiš nám hovorí, že sa s tým musíme najprv vysporiadať. Až potom môžeme prísť a položiť svoj dar na Boží oltár. Ježiš hovorí veľmi jasne: Nemôžeme milovať Boha, a nemilovať jeden druhého. Podobne ako rodina, hašteriaca sa o materiálne dedičstvo po zosnulom príbuznom, aj nás od vzájomnej lásky často oddeľuje egoizmus.

Aj my by sme ak znalec zákona chceli iných blížnych, máme inú predstavu o vstupe do Božieho kráľovstva. Nič nové, bolo to u znalca zákona, ale aj u Galanťanoch. Preto im aj nám Pavol píše: Bratia, čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu. Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium (1. čítanie). Takže, neprispôsobujme si evanjelium! Poďme na podstatu! 

Jedna pani sa mi včera na Živčákovej sťažuje: Tak rada mám Pána Ježiša, hovorím mu to v kostole. Prídem domov a tam manžel, ktorý je taký protivný! Iba sa rozčuľujem.

Však je ľahko povedať tu v kostole Bohu, že ho milujeme! Lenže o nás čaká aj doma! Opäť nič nove. Hovoril nám to Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu: šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. Oni tiež nemali problém milovať Boha a prinášať mu obete v chráme. Lenže Boh ich čakal polomŕtvy pri ceste.

Získať to ozajstné dedičstvo nie je také jednoduché. Však?!

Turzovka, Dom sv. Jozefa, 8.10.2018

Úvahu nad dnešným Božím slovom môžete nájsť i na týchto kartách:

http://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/556-pondelok-27-tyzdna-ii

http://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1047-pondelok-27-tyzdna

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1452-pondelok-27-tyzdna-2




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2018.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.