František sa narodil okolo roku 1181 alebo 1182 v Assisi v strednom Taliansku z obchodníckej rodiny.
Ako vyše dvadsať ročný počul, ako mu hovorí Kristus z kríža na oltári: «František, oprav mi kostol! Vidíš, že sa rozpadáva.» Začal opravovať kostolík; až neskôr pochopil, že má zachraňovať živý chrám, ktorým je Cirkev.
Na jar 1206 zanechal všetko a začal praktizovať dokonalú evanjeliovú chudobu. Tá ho naučila pozerať sa na bohatstvo a na všetko, čo je stvorené, novými očami, očami slobodného Božieho syna. Roku 1208 začal hlásať Božie slovo a založil spoločenstvo «menších bratov», z ktorého vznikol františkánsky rád. Jeho kolískou sa stal malý kostolík, zvaný Porciunkula, ktorý sa nachádzal v lesoch, asi na štyri km južne od Assisi. Roku 1212 založil spolu so sv. Klárou klarisky. Napokon roku 1221 založil takzvaný «tretí rád», ktorého členmi sa stávali mužovia a ženy, ktoré žili vo svete a tam sa snažili žiť evanjeliové ideály chudoby a poníženej jednoduchosti. Takto František prispel mohutne k reforme Cirkvi. 14.9.1224 dostal na hore la Verná stigmy, t. j. rany na rukách, nohách a boku, ako mal Kristus na kríži. V tom istom roku napísal i svoju svetoznámu pieseň o stvorenstve.
Zomrel 3.10.1226. O dva roky ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Na Slovensko prišli františkáni už roku 1238 a usadili sa v Trnave. Počas stáročí vykonali na Slovensku veľa na náboženskom i kultúrnom poli.
ZASNÚBENÝ S KRÍŽOM
Kto bol František Assiský?
Syn popredného kupca v meste Assisi v Umbrii. Otec sa menoval Peter Bernardone a matka Dominika, rod. Piková. Synovi dali meno Francesco. Otec určil, že bude kupcom ako on.
František mal prirodzene príjemnú povahu. Rád mal spoločnosť, rád mal zábavy a bol prirodzene štedrý. Na takejto zdravej prirodzenosti mohol stavať Boh. Keď raz František ani nie tak zo zvláštnej zbožnosti ako skôr z dobrej nálady vošiel do kostolíka sv. Damiána, aby sa pomodlil, počul hlas:
«František! Choď a obnov môj dom, lebo vidíš, že sa ide rozpadnúť.»
Štedrý František by neobišiel žobráka bez almužny, nieto aby nechal teraz Boha volať nadarmo. Rýchle bežal domov, zobral otcovi zo skladu niekoľko balov súkna, sadol na kone a uháňal do mesta všetko predať. Predal kone i súkno a peniaze zaniesol kňazovi z kostola sv. Damiána, aby opravil kostol. Výzvu Boha bral presne tak, ako počul. Pán mienil však skrze Františka opraviť budovu Cirkvi — svoje Mystické telo, ktoré sa začalo obliekať do parády... Hmotárstvo sa zakorenilo v jeho údoch. František to mal zreformovať naprostou chudobou. S milosťou Božou pochopil syn kupca Bernardone plnšie Božiu požiadavku, keď prišiel za ním rozzúrený otec. Za čin, ktorý spáchal František proti jeho majetku, chcel ho otec pred biskupom vydediť. František ho predbehol; kým sa otec spamätal, zobliekol svoje vrchné rúcho a odovzdal otcovi so slovami:
«Až dosiaľ som ťa menoval svojím otcom. Ododneška týmto menom budem volať iba k Bohu a z duše sa k nemu budem modliť Otče náš...».
František sa obliekol do vrecoviny, opásal sa povrazom a nastúpil cestu dôvery! Zastal pred krížom a s apoštolom národov zvolal:
«Odo mňa nech je ďaleko, aby som sa chválil v niečom inom, ako v kríži Pána nášho Ježiša Krista, v ktorom je svet ukrižovaný mne a ja svetu» (Gal 6,14).
Neskôr prijal iba svätenie diakona. Dokonalý život podľa evanjelia privábil k nemu spoločníkov a František napísal pre nich jednoduché, ale výstižné pravidlá, kde evanjeliovú chudobu položil ako základ. Zasnúbený s Ukrižovaným, dostal od neho neskôr — dva roky pred smrťou — dar stigiem, čiže rán Spasiteľových.
Keď tak pozeráme na jeho život s odstupom času, musíme uznať, že František prv, ako sa zasnúbil so svojou Paňou Chudobou, zasnúbil sa s krížom nášho Pána Ježiša Krista. Obrátený tvárou ku Spasiteľovi musel položiť na kríž najprv svoju vôľu a sám si ju tam navždy priklincoval láskou! Až potom, keď bol obnažený z parády cti, až potom mohol konať slávnosť zásnubov s Paňou Chudobou. Tomuto záväzku ostal verný, lebo viac nezostúpil z kríža, na ktorý ho poslala láska.
Všetko veľké sa odohráva ukrižovaním. Až potom, keď láskou je tvor takto sputnaný s krížom, až potom začína vládnuť.
Ježiš, ty si bol prvý, ktorý si nám to ukázal. Ty si zjavil, že trón vladárov je vždy vyššie. Trón tvoj a tvojich nasledovníkov je vyvýšený kríž.
Dnes assiský Boží žobráčik vládne viac ako vtedy vládol jeho otec nad zlatom a súknom, ako vládnu všetci vladári.
Brat František vládne nad srdcami! Koľko mladých mužov a žien, nadchnutých jeho chudobou a ukrižovaním s Kristom, rozhoduje sa večnými sluhami ho nasledovať!
Chudoba bola už výsledkom jeho odumretia, ukrižovania jeho márnivých túžob a ctižiadosti: Pretože sa vedel serafsky zapáliť láskou k utrpeniu, ktorým chcel vykupovať duše.
Čo to hovorí nám, ľuďom veku dvetisíc?
Vedieť sa odhodlať na «smrteľný skok!» Toto nie je nič iné, ako vedieť rozkázať vlastnej vôli, aby sa uprela na jedinú hodnotu, ktorou je kríž Ježiša Krista!
Všetko ostatné je popol a márnosť, požiar slamy.
Všetko ostatné je len mámenie ducha a očí a srdca. Ak svoj malý svet okolo seba usmerním na túto «ukrižovanú hodnotu» — Ukrižovanú Lásku, vtedy získam najčistejšie radosti aj zo stvorených vecí.
Vtedy budeme vedieť aj my spievať hymnu na brata slnko, na sestru — vodu, sestru smrť, ako to dokázal Boží speváčik František z Assisi!
Treba len vedieť stáť dlho pod krížom, ako Sedembolestná. Ona nám vyprosí potom dar nazerať nie tak na sám kríž, ale na ukrižovanú Lásku!
PREDSAVZATIE
Akú obetu dnes zanesiem pod kríž? Obeta rozdávania sa. Ako? Kedy? Kde? Komu?
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými