Matúš, iným menom Lévi, bol colníkom v meste Kafarnaume pri Genezaretskom jazere.
Tam ho Ježiš Kristus povolal za apoštola. Okolo roku 40 napísal prvú osnovu svojho evanjelia, z ktorého medzi rokmi 60-70 vzniklo terajšie evanjelium podľa Matúša. Podľa tradície pôsobil najprv v Palestíne, neskôr v Etiópií, v Ponte a v Perzii. Zomrel mučeníckou smrťou. Jeho pozostatky sa od roku 1085 nachádzajú v dóme v Salerne, v južnom Taliansku.
POĎ ZA MNOU!
Tri slovíčka vyriekol veľký Majster z Nazareta, keď prechádzal okolo colníckeho pultu Léviho a či Matúša. Božským pohľadom dovidel do duše tohto muža, ktorý bude vedieť poslúchať až na smrť. Takúto vzácnu dušu nemožno obísť bez povšimnutia. Takáto duša čaká len na povel, a je ochotná strácať, aby mohla získavať. Lévimu stačil božský imperatív:
«Poď za mnou!», alebo ako iní prekladajú: «Poď, nasleduj ma!»
Zhrmoce pult, zavrie sa kasa a Lévi stojí vedľa Petra, Jána a ostatných. Evanjelisti Marek a Lukáš ho nazývajú len Lévim, no on sám sa predstaví pred celým svetom:
«Ten Lévi, to som ja, ktorý sa v zbore Dvanástich menujem Matúš!»
Hádam je na mieste všimnúť si u Léviho - Matúša odpoveď na Božie volanie.
Tri slovíčka neboli vyslovené do vetra! Kto ich počúva? Kto si ich privlastňuje? Komu ich náš Pán adresuje?
— Colníkovi, ktorý patril do radov rímskych vyberačov dane, kde bola vždy príležitosť dopustiť sa úžery, obohatiť sa na úkor iných. Židia, a najmä vyššia vrstva, farizeji, touto skupinou ľudí veľmi opovrhovali. Všimnime si však Pána. Nehľadí na zamestnanie, ale na srdce človeka. Najvyššie povolanie vyhradzuje colníkovi. Pred ním je Lévi - Matúš dosť súci, aby rozvíjal jeho Kráľovstvo.
Ako odpovedá Matúš?
«Nechal všetko, vstal a išiel s ním... Pripravil mu veľkú hostinu, na ktorú prišlo veľké množstvo ľudí... mýtnikov a iných, čo tiež s ním stolovali...» Takto opisuje svätý Lkáš. Sám Matúš hovorí výraznejšie: «Mýtnici a hriešnici stolovali s Ježišom...»
Táto hostina na počesť povolania, keď Pán pohliadol na «colníka-hriešnika», hovorí o veľkorysosti, pokore a apoštolskom duchu svätého Matúša.
Nehanbil sa pred ostatnými, ba naopak! Chcel byť hneď vďačný a svoje povolanie rozšíriť aj na kamarátov, spolupracovníkov. Hádam aj oni sa dajú na chudobný pochod s Majstrom...
Vďačnosť a pokora! To muselo dojať nášho Pána. A veľkorysosť! Čo nažgrlošil, to teraz desaťnásobne rozdáva! Za chudobným Majstrom nemôže ísť predsa s mešcom! Frizeji vyvaľujú oči! Prečo?
— Náš Pán prevracia nielen pulty, ale aj srdcia! Závisťou naplnení vytýkajú apoštolom: «Prečo váš Majster jedáva s colníkmi a mýtnikmi?»
Na to im odpovedal sám Lévi-Matúš vo svojom Radostnom posolstve: Preto, že ten Ježiš, ktorý ma zavolal, ktorý mnou neopovrhol, zmýšľal v božskej dobrote takto: «Nie zdraví potrebujú lekára, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov» (Mt 9, 12-13).
Matúš za svoje vyvolenie bol vďačný do smrti. Opísal výrazne a dojímavo Pánov život a jeho utrpenie. Po nanebovstúpení začas bol v Palestíne, ale potom šiel hlásať evanjelium ďalej a ďalej. Misijným územím mu bola Perzia, Etiópia, Sýria. V Etiópii podľa legendy pokrstil kráľovu dcéru, ktorá zložila sľub panenstva. Keď odmietla ponuku k manželstvu, kráľ dal z pomsty zavraždiť svätého Matúša. Bol preklaný oštepom.
Dokázal svoju vďačnosť až na smrť!
Tri krátke slovíčka premenili život colníka Léviho na život nebojácneho apoštolského pracovníka. Pomazaný Pánovým slovom a príkazom:
«Choďte a učte všetky národy...» šiel a spĺňal príkaz až na smrť. Svojím Evanjeliom káže a apoštoluje dosiaľ. Koľkých pritiahol už k Majstrovi. Svoje povolanie rozšíril a šíri v neprehľadnom množstve nasledovníkov Ježiša Krista.
Urobme si dnes pod dojmom jeho povolania bleskové spytovanie svedomia:
Keď nás Pán milosťou povolal k viere, sme za to vďační? Predlžujeme svoje povolanie? Šírime túto radostnú blahozvesť?
Ak nás Pán poctil povolaním v povolaní, to je ako kresťana-kresťanku povolal ešte vyšším duchovným povolaním ako kňaza, zasvätenú dušu, odpovedáme mu plne týmto povolaním?
Neskrývame sa, netajíme sa, aby sa nám náhodou nedostalo príkorie atď.? Je naša poslušnosť na ono vznešené «Poď, nasleduj ma», dokonalým «áno — fiat»?
Pane Ježišu, obsah Máriinho «fiat», jej vernosť a poslušnosť ti obetujem ako náhradu za vlastný odklon a odklon tých, ktorí neodpovedali svojmu povolaniu životom tak, ako to robil apoštol Lévi-Matúš.
Pre poslušné nasledovanie tvojej Matky a svätého apoštola, pokorne prosím, vyvoľ si ešte mnoho, mnoho «Matúšov» aj z radov našich mladíkov a diev. Zavolaj ich pultu «mamony» k sebe a ukáž im radosť, ktorou oplýval Lévi, keď šiel ochotne za tvojím hlasom a tvojim pohľadom.
DNES
Vernosť v povolaní. Zdravas Mária... za kňazské a rehoľne povolanie.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými