Roku 1989 zomrela posledná rakúska cisárovná Zita vo veku 97 rokov.
Bola manželkou posledného rakúskeho cisára, uhorského kráľa a českého kráľa Karola I. (1916-18). Aj keď po roku 1918 žila „necisársky“, veľmi skromne a v ústraní, pohreb mala podľa pradávnej cisárskej tradície.
Keď pohrebný sprievod s jej telesnými pozostatkami prišiel ku kláštoru kapucínov vo Viedni, ceremoniár zaklopal na bránu cisárskej hrobky Habsburgovcov. Strážca sa zvnútra opýtal: “Kto chce vstúpiť?”
Ceremoniár: “Zita, rakúska cisárovná, korunovaná kráľovná uhorská, kráľovná česká, dalmátska, chorvátska... Spolu vymenoval 54 titulov.
Strážca: “Nepoznám ju!”
Ceremoniár zaklopal ešte raz na bránu.
Strážca zdnuka: “Kto žiada vstúpiť?”
Ceremoniár: “Zita, jej Výsosť, cisárovná a kráľovná.”
Strážca: “Nepoznám!”
Ceremoniár znovu trikrát zaklopal.
Strážca: “Kto žiada vstúpiť?”
Ceremoniár: “Zita, smrteľný, hriešny človek.”
Strážca: “Nech vojde.”
V tom sa naraz otvorili obidve krídla vstupnej brány.
Bránou smrti prechádza každý človek ako „smrteľný a hriešny človek“. Potrebuje súcit toho, ktorý panuje nad smrťou.
Dnes sme počuli Ježiš išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova...Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“
Potom... povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
Mládenec sa stretol so súcitom pána nad životom a smrťou. Preto bol vrátený jeho matke.
Iba vďaka súcitu Boha, ako smrteľní ľudia a hriešnici, môžeme byť vrátení do života, kde už smrť nepanuje.
Turzovka, 18.9.2018