Rok 1683 bol veľmi ťažký pre kresťanskú Európu.
Turci napadli hlavne mesto kresťanských habsburgovcov – Viedeň.
V tom čase ostrihomským arcibiskupom bol Slovák Juraj Pohorenec - Slepčiansky (1595 - 1685). Bol dieťaťom obyčajných poddaných, ktorých zavraždili Turci. Osvojili si ho príbuzní. Zásluhou kardinála Petra Pázmaňa študoval v Ríme. Z dedinského farára sa postupne vypracoval na nitrianskeho a potom aj ostrihomského arcibiskupa. Angažoval sa v ochrane krajiny pred Turkami a oslobodení okupovaných kresťanských území.
Osobne pozval na pomoc Viedni poľského kráľa Jána III. Sobieskeho. Pred bojom dal v Kremnici vyhotoviť medailóny s Pannou Máriou, ktoré dostali všetci vojaci spojeneckej armády. Arcibiskup bol aj umelec – kovorytec. V kostoloch nariadil prečítať výzvu, aby sa veriaci modlili k Panne Márii. Pred bojom na bohoslužbách dal vojakom pripevniť na zástavy stuhy s menom Panny Márie a vojská sa s jej menom dali do ťažkého boja proti Turkom. Udalosť sa zapísala do histórie a odvtedy je zaužívaný v našich kalendároch sviatok mena Mária (12. 9.).
Niečo k oslobodeniu Viedne:
Obrancovia Viedne v septembri 1683 už dva mesiace čelia tureckému obliehaniu. Sú vysilení, elitné jednotky janičiarov útočiace na hradby deň čo deň im nedajú vydýchnuť. Výzvy na kapituláciu však rázne odmietajú. V tejto situácii sa dozvedajú priaznivú novinu. Zvedovia, ktorým sa z obkľúčeného mesta podarilo preniknúť a vrátiť sa späť, oznamujú, že na pomoc im prichádza poľský kráľ Ján III. Sobieski.
Hoci ich pred Viedňou čaká obrovská presila, veria, že uspejú. Ján Sobieski a Karol Lotrinský dávajú dohromady plán bitky a poľský kráľ, pretože má najväčšie skúsenosti z bojov s Turkami a Tatármi, sa stáva hlavným veliteľom aliančných síl.
Na svitaní 12. septembra predstupuje pred vojakov. „Nejdete do bitky za kráľa ani za cisára. Dnes budete bojovať za Boha,“ zdôrazňuje.
Po víťazstve Ján Sobieski. vyriekne spokojne, parafrázujúc Caesara „Prišiel som, videl som, Boh zvíťazil! (Veni, vidi, Deus vicit!)“. Poľský kráľ mal vynikajúce vzdelanie. Jeho otec trval na tom, aby sa učil cudzie jazyky, v nich konverzovali, viedol ich k zbožnosti, disciplíne a vlastenectvu. Na ilustráciu, prvou vetou, ktorú sa pri štúdiu latinčiny Ján Sobieski musel naučiť, bol verš rímskeho básnika Horatia – O, quam dulce et decorum est pro patria mori (Ach, aké sladké a nádherné je zomrieť pre svoju krajinu).
Jána Sobieskeho oslavujú ako záchrancu kresťanskej Európy. Pápež Inocent XI. ho tituluje Fidei defensor, čiže Ochranca viery, Turci svojmu pokoriteľovi vymýšľajú prezývku Lev z Lechistanu. A Poliaci? Dodnes ho označujú za svojho posledného veľkého kráľa.
Nech nám úctivé vzývanie mena Panny Márie pomôže aj v dnešných ťažkých časoch.
Turzovka, 12.9.2018