Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Košickí mučeníci sú traja: 

Marek Križin sa narodil roku 1588 v chorvátskom mes­tečku Križevac. Vyštudoval za diecézneho kňaza. Arcibiskup Peter Pazmány ho roku 1616 vymenoval za profesora na kapitulnej škole v Trnave a neskôr za ostrihomského kanonika.

Melichar Grodziecki sa narodil okolo roku 1584 v Tešíne v Sliezsku. Ako 19-ročný vstúpil k jezuitom v Brne. Roku 1618 ho predstavení poslali za misionára do Košíc.

Štefan Pongrácz sa narodil okolo roku 1582 v Alvinci v Sedmohradsku. Roku 1602 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. Od roku 1615 pôsobil v Humennom a od roku 1618 v Košiciach a na okolí.

Utrpenie košických mučeníkov sa začalo začiatkom sep­tembra 1619, keď Bethlenovo vojsko na čele s Jurajom Rákoczym obsadilo Košice. Žiadali od nich, aby sa zriekli katolíckej viery a prijali kalvinizmus. Keď to odmietli, boli v noci zo 6. na 7. septembra neľudsky mučení a zabití. Pápež Pius X. ich 15. januára 1905 vyhlásil za blahoslavených. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.

 SPOLOČNOSŤ JEŽIŠOVA 

Spoločnosť Ježišova — to sú tí, «čo chcú nábožne žiť v Kristu Ježišovi!» (Tim 3,12). To sú tí, čo chcú radšej «rozpadnúť sa», ako žiť bez neho! To sú tí, čo Kristovi hovoria životom: «Ty si Syn Boží! Ku komu, Pane, pôjdeme, ty máš slová života večné­ho!»

Príslušníci tejto rodiny sú však nenávidení diablom a jeho služobníkmi. Logika Božej lásky je paradoxná. Tak, ako povedal Ježiš o Šavlovi, keď ho zasiahol bleskom mi­losti, tak hovorí všetkým: «Choďte..., ste mi vyvolenou nádobou..., zaneste moje meno medzi pohanov..., ale ja vám ukážem, koľko vám bude treba trpieť pre meno moje!»

Dôkazom týchto Ježišových slov sú nám svätí mučeníci dňa. Aj naše Slovensko sa napilo z krvi mučeníkov, ktorá zúrodnila vlasť, aby rodila ďalších svedkov Ježišovho Kríža.

Sú to košickí mučeníci: Melichar Grodziecki, Marek Križin a Štefan Pongrácz. Neskôr sa zistilo, že bol medzi nimi i deväťročný miništrant, ktorého meno je neznáme.

Vedúci tejto skupiny bol brat Melichar Grodziecki, je­zuita, rodák z Tešína v Sliezsku. Keď jezuitov vyhnali z Čiech, bol Melichar poslaný na Slovensko do Košíc, aby tu zažíhal svetlo viery. Účinkoval tu s druhmi len rok. V roku 1619 obsadilo vojsko kniežaťa Gabriela Bethlena Slovensko a vtrhlo i do Košíc. Veliteľom vojska bol kalvín Juraj Rákoczy. Ten mal už dávno poznamenané meno je­zuitu Melichara. Musel byť opravdivým, živým, plápolajúcim svedkom mena Ježišovho, veď patril dvojnásobne do rodiny či spoločnosti Ježišovej — ako kresťan a ako jezuita! S Markom Križinom a Štefanom Pongráczom bol ihneď zatknutý. Ako sa dostal chlapec miništrant medzi nich, ne­vieme. Uväznených za tri dni najprv trápili hladom. Nedali im ani jesť, ani piť. Zoslabnutých vyzvali, aby prestúpili ku kalvinizmu. Melichar a druhovia rázne odopreli. A te­raz sa splnilo: «Ukážem im, koľko im bude treba trpieť pre moje meno...!»

Vyzliekli ich zo šiat. Zdivočeli vojaci podnecovaní ve­liteľom najprv ich neľudsky zbičovali. Potom každý po svojom odskákal po ich telách svoj tanec. Ľudskej zlobe to nestačilo. Rozpálili fakle a každý do chuti opaľoval telá hrdinských vyznávačov, že až bolo vidieť útroby; na naj­citlivejších miestach ich dorezali.

«Ježiš..., Ježiš..., nech žije Ježiš...» — šepkali svätí mučeníci — «Sláva Ježišovi a Márii!»

Melichar takto velil, ostatní opakovali. Veliteľ zúril, zahnal sa sekerou a Melicharovi rozsekal hlavu. Potom telá všetkých zahodili do výkalovej jamy. O tri mesiace dala ich zbožná kňažná Pálffyová vyzdvihnúť a dôstojne uložiť najprv do chrámu v Nižnej Šebastovej. Hlava jedného z týchto mučeníkov je v korunovačnom chráme v Budapešti.

Apoštol národov mal pravdu, keď napísal svojmu žia­kovi Timotejovi: «Všetci, čo chcú nábožne žiť v Kristu Ježišovi, budú prenasledovaní...» (Tim 3,12-13).

Známkou pravovernosti «spoločnosti Ježišovej» je prá­ve prenasledovanie. Tým viac, ak do nej patrím dvojnásobne! Tým viac, ak som sa oddal výhradne životu «zasvätenca — zasvätenkyne». Mladíci a devy! Či Ježiš Kristus si zaslúžil, aby mal svojich «zasvätencov» len v minulosti? Či si to nezaslúži i dnes vo veku dvetisíc?

Nezľaknime sa prenasledovania. Dnes určite svätí dnešného dňa, naši košickí mučeníci neľutujú, že patrili do «Spoločnosti Ježišovej». Patria do nej aj teraz!

 ROZHODNUTIE

Dnes vydám svedectvo o Ježišovi. Ako? Kedy? Kde?

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými 

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.