Ján, predchodca Ježiša Krista, bol synom Zachariáša a Alžbety, ktorí boli príbuznými Panny Márie.
O jeho mučeníckej smrti za kráľa Herodesa Antipasa, píšu evanjelisti Marek, Matúš a Lukáš, ako aj veľký židovský dejepisec Jozef Flavius. Herodes ho dal uväzniť, pretože mu vyčítal jeho nemravný život a jeho cudzoložná manželka Herodiada uňho dosiahla, že ho dal sťať.
------------------
«Ja vás krstím na pokánie vodou. Ale ten, čo príde po mne, je mocnejší než ja... Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby vyčistil humno; pšenicu zhromaždí do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni» (Mt 3,11-12).
Prorok z púšte, syn Zachariáša a Alžbety, nevyberal slová Každému povedal pravdu. Dostal sa i ku kráľovi Herodesovi Antipovi. Aj tomu vyčítal cudzoložstvo..., nie je ti dovolené žiť s manželkou svojho brata...!
Ján to povedal s prízvukom proroka. Bol v istote. Zmocnila sa ho večná pravda, keď bol ešte v materskom lone. Kráľ sa zľakol takého kazateľa.
«Živé je slovo Božie a účinné i ostrejšie od každého dvojsečného meča. Preniká hlboko a rozdeľuje dušu od tela, špik od kosti...» (Hebr 4,12). Herodes sa Jána aj bál. lebo vedel, že je to muž «spravodlivý»! Dal ho preto uväzniť. Živé svedomie treba odstrániť! Ján sa nezľakol. Aj v žalári ostal prorokom — mužom Božím. Prorok nemôže mlčať, kým žije. Preto je nenávidený a prenasledovaný. Herodiada, cudzoložná manželka kráľova, snula pomstu.
Rýchlo využila slabú chvíľu kráľovu, jeho prísahu po tanci svojej dcéry. Za odmenu si žiadala neodkladne Jánovu hlavu. Stalo sa! Prorok Ján musel umrieť.
Hlava na tácni dievčaťa, hlava proroka Jána ostala však svedectvom Pravdy! Ján umrel za Ježišovo učenie. Hlásal jeho náuku, ktorá nedovoľuje cudzoložstvo. Zdá sa nám to dramatické?...
Ján si bol istý, že «Pán bol jeho podporovateľ a Vykupiteľ» (2 18,15). Nasledovanie Krista hovorí, že pred Bohom ani najmenšie protivenstvo, utrpené pre Boha, nemôže ostať bez odmeny.
A svätý Ján dokladá: «...Boh sám bude s nimi. Zotrie im každú slzu z očí...» (Zjv 21,3-4).
Keby sme boli viac presvedčení o pravde, že naša večnosť bude spočívať v spojení s Bohom, nebolo by protivenstva, bôľu, prenasledovania, ktorého by sme sa báli. Naopak, spievali by sme so žalmistom:
«Moje srdce sa neľaká, ani keby sa postavili proti mne celé tábory vojska» (Ž 26,3). Radšej hlavu pod meč kata ako naveky do objatia satana!
PREDSAVZATIE
Deň so Sedembolestnou! Pane, daj mi verne vytrvať v protivenstvách!
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými