Ez 43, 1-7a, Mt 23, 1-12
Veľmi zjednodušene rozdelím čitateľov a poslucháčov Evanjelií na laxistov a radikálov.
Laxný prechádzajú popri požiadavkám evanjelia, ako keby sa ich netykali. Rigorózni (radikáli) berú do úvahy každý, aj nepotrebný, detail.
Ako berú tieto dve skupiny slová dnešného evanjelia: Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský? Adekvátne to platí i pre pojmy: Rabbi a učiteľ.
- Laxní: Nevšimnú si to. Prípadne si povedia: Kto by sa nad tým zamýšľal!
- Radikáli: Na Slovensku sa pred časom šírilo hnutie, ktoré skoro prerástlo v sektu, v ktorom kňaza nevolali „duchovný otec“, ale „ujko“. Tak doslova brali tieto slová.
Ako brať tieto slová: Otcom nevolajte nikoho...?
Najskôr si pripomeňme, že aj Pán Ježiš používal slovo „otec“. Samozrejme v vzťahu k svojmu Nebeskému otcovi (to veľmi, veľmi často), ale i v zmysle ako ho používame my. Napríklad: Ježiš odpovedá bohatému mládencovi: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“ (Mk 10,19), tiež: Počuli ste, že otcom bolo povedané… No ja vám hovorím“ (Mt 5,33-34). V tejto polemike s farizejmi používa otcom bolo povedané často.
Ďalej: Brat vydá na smrť brata a otec dieťa... (Mt 10,21 i Mk 13,12 i Lk 2,48)
Používajú ho aj evanjelisti: A chlapcov otec hneď vykríkol: "Verím. Pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24), Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo(Lk 2,33).
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali. Teda používala toto slovo aj Mária.
Pojem otec nachádzame i v Skutkoch apoštolov. Sv. Pavol: Viete predsa, že sme každého z vás, ako otec svoje deti, prosili... (1Sol 2,11)
Nakoniec, nejako musíme volať otcov, učiteľov. Prečo to potom Pán Ježiš povedal? Asi aby sme si nenamýšľali a nerobili sa veľkými, farizejsky sa nevystatovali. Slovo otec (i tie ďalšie spomínané) by sme mali brať priam s pokorou., ako to dosvedčuje Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) v čísle textu 2214: Božie otcovstvo je prameňom ľudského otcovstva; na ňom sa zakladá úcta k rodičom. Úcta detí, neplnoletých či dospelých, k ich otcovi a matke sa živí prirodzeným citom, ktorý má svoj pôvod vo zväzku, ktorý ich spája. Túto úctu vyžaduje Božie prikázanie.
Ďalej v texte 239: Keď reč viery označuje Boha menom „Otec“, poukazuje predovšetkým na dva aspekty: že Boh je prvopočiatkom všetkého a transcendentnou autoritou a že zároveň je dobrotou a starostlivosťou, ktorá miluje všetky svoje deti. Túto otcovskú nežnosť Boha možno vyjadriť aj obrazom materstva, ktorý lepšie zvýrazňuje Božiu imanentnosť a dôvernosť vzťahu medzi Bohom a jeho stvorením. Takto reč viery čerpá z ľudskej skúsenosti týkajúcej sa rodičov, ktorí sú pre človeka v istom zmysle prvými zástupcami Boha. Ale z tejto skúsenosti vyplýva aj to, že ľudskí rodičia sú omylní a môžu znetvoriť podobu otcovstva a materstva. Preto treba pripomenúť, že Boh presahuje ľudské rozlišovanie pohlaví. On nie je ani muž, ani žena, on je Boh. Presahuje aj ľudské otcovstvo a materstvo, hoci je ich pôvodcom a mierou: nik nie je tak otcom, ako je otcom Boh.
Čo s tým evanjeliovým radikalizmom, ktorý zdôrazňoval pri návšteve Slovenska svätý pápež Ján Pavol II. mládeži v Nitre? Zdôrazňoval nie farizejský radikalizmus, ale radikálne nasledovanie Ježiša v duchu evanjelia, ako o tom hovoria napríklad i citované texty KKC.