Jozef Sarto, neskorší pápež Pius X., narodil sa 2. júna 1835 v Riese v Benátsku z chudobnej roľníckej rodiny.
Vy študoval za kňaza, roku 1884 bol menovaný biskupom v Mantove a roku 1893 stáva sa kardinálom a patriarchom v Benátkach. Po smrti pápeža Leva XIII. je zvolený 4. augusta 1903 za pápeža. Jeho heslom bolo: « Všetko obnoviť v Kristu ». Bol najväčším reformátorom na pápežskom stolci od čias sv. Pia V. Reformoval cirkevné právo, breviár, cirkevnú hudbu, uviedol časté a včasné sv. prijímanie. Reformoval aj rímsku kuriu. Bojoval proti moderným bludom, ako aj za práva robotníkov. Zomrel 21. augusta 1914. Pápež Pius XII. ho vyhlásil v máji 1954 za svätého.
VŠETKO OBNOVIŤ V KRISTOVI!
Syn obecného sluhu na pošte. Jozef Sarto, z mestečka Riese zaplakal, keď ako kardinál a benátsky patriarcha v konkláve spozoroval, že voľba sa sústreďuje na neho. Bolestne zvolal prítomným kardinálom: «To bude moja smrť!» Vtipný sused kardinál spokojne mu odpovedal: «Lepšie bude, ak jeden človek umrie za ľud, ako aby všetok ľud zahynul.»
Kto bol Jozef Sarto?
— Nadaný chlapec z Riese, narodený r. 1835, ktorého si povšimol miestny farár a dopomohol mu k základným štúdiám. Božia Prozreteľnosť bdela nad ním a Jožko Sarto spolupracoval s ňou.
Nedbal, že denne 14 km putuje peši do školy a späť; hlavné bolo, že môže chodiť do gymnázia.
Jeho túžba sa niesla ku Kristovi; zvolávať z neba Boha a rozdávať ho všetkým, ale obzvlášť maličkým. Sen detských čias sa stával vždy bližšou skutočnosťou.
Jozef Sarto na sviatok Sedem bolestí Panny Márie 19. septembra 1858 (vtedajší kalendár), slúži v rodnom mestečku prvú svätú omšu. Sedembolestná si ho pritúlila k srdcu a on sa jej celkom odovzdal.
Zdalo sa, ako by mu na cestu životom dala na pomoc deväť chórov anjelských. Kňaz Jozef Sarto je 9 rokov kaplánom, 9 rokov farárom, 9 rokov biskupským kancelárom, spirituálom seminára, profesorom, 9 rokov benátskym patriarchom a kardinálom. Nakoniec prišla jeho «domnelá smrť».
Syn chudobného listonoša z Riese, kardinál a benátsky patriarcha, bol r. 1903 zvolený za pápeža. Ako vyzeral jeho pontifikát?
Presne podľa hesla: «Všetko obnoviť v Kristovi!»
Jeho pontifikát je v znamení silných reforiem. Tá jeho osobná začala už dávno. Kňaz Jozef Sarto, ako kaplán, farár, biskup i patriarcha, začínal reformu v duchu evanjeliovej chudoby. Tak pokračoval aj ako pápež. Nie div, že po Ríme sa niesol vtip vedúceho záložne: «Keby náš pápež mohol dať do záložne Svätopeterskú baziliku, iste by tu bola už dávno.»
Reformy Cirkvi začínal od Božej oslavy. Ako pápež Pius X. vydal reformu:
- Spevu a chrámovej hudby; uplatnil gregoriánsky chorál.
- Dal podnet ku kodifikácii cirkevného práva, ku kritickému vydaniu Písma svätého (Vulgáty).
- Zreformoval úradný vestník « Acta Apostolicae Sedis ».
- Vydal dekrét o častom a dennom svätom prijímaní.
- V Ríme zriadil Biblický ústav a vybudoval viac kostolov na predmestiach Ríma.
- Zahatal cestu šíreniu sa modernistických bludov.
Pápež Pius X. bol pápež pastoračného ducha. Mal hlboký vzťah k ľuďom, miloval svoje duchovenstvo. Ak niečo žiadal, prv to sám dávno ukázal.
Kde bral silu?
— Tam, kde to cítil už dávno v čistej detskej duši, keď prosil o včasné sväté prijímanie svojho farára.
Silu čerpal z Eucharistie a od svojej «Madony», ku ktorej rád putoval ešte s matkou. Pápež Pius X. vedel, že ak chce obnovu, nemôže to ísť bez Krista.
«Všetko obnoviť v Kristovi», to znamenalo predovšetkým Krista nosiť v sebe; Krista milovať; Kristu dať miesto v sebe a v druhých!
« Všetko obnoviť v Kristovi» znamená pre nás:
- sýtiť sa Eucharistiou,
- okriať Eucharistiou,
- pretvoriť sa Eucharistiou,
lebo to je živé Telo Kristovo, to je Syn Panny Márie, prečistej Panny, ktorá pošliapala pekelného Draka.
Späť k častému, späť k dennému svätému prijímaniu, a svet bude krajší!
KVET
Pri svätom prijímaní svojím sa vrúcne s láskou Panny Márie. Časté duchovné sväté prijímanie.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými