Ez 16, 1-15. 60. 63, Mt 19, 3-12
Ešte na začiatku minulého storočia vyhlasoval pri svadbe manžel žene: „Stala si sa mojou manželkou, a preto ťa budem milovať.“ -
Teraz, začiatkom tohto storočia, to platí naopak. Dnešný ženích hovorí: „Mám ťa rád a preto si ťa beriem za ženu!“
Čo sa vám zdá lepšie? Možno toto druhé, terajšie. Posvieťme si na to!
Prv sa bralo málo ohľadu na vzájomné sympatie snúbencov. Ľudia sa neoddávali preto, že sa mali radi - boli sobášení preto, že tak rozhodli rodiča a príbuzní. Hospodárske úvahy pritom platili nad všetko. A láska? Však oni si zvyknú, - povedalo sa. A v rodinách šľachty a panovníkov to bolo tiež tak - tam rozhodovali navyše ešte záujmy politické.
Dnes teda vedie dvoch ľudí do manželstva vzájomná sympatia, láska. Takže by sme mohli povedať, že dnes je to lepšie. A zdá sa, že nie!
Kvalita a trvania manželstva závisí od tohoto citu lásky. Lenže city sú premenlivé a prchavé. Vidíme, aká vratká je stabilita manželstva z citu lásky. Bol by to hotový div, keby manželstvo, opierajúce sa iba o zamilovanosť, vydržalo v dobrom kvalitnom vzťahu po celý život. Dôležité je rozhodnutie vôle!
Mladí ľudia si musia byť vedomí, že s tou stabilitou svojho manželstva musia zachádzať veľmi ohľaduplne. Že je treba používať všetky opory, ktoré Boh Stvoriteľ dal ľuďom do manželstva na pomoc. Aby to nedopadlo napríklad takto: Dve mladé rodiny s deťmi sa navzájom navštevujú. Deti si spoločne hrajú v detskej izbe, dospelí sa zabávajú vedľa. Z izby je počuť krik a hluk stále väčší, nakoniec rána a trieskanie dverami. Dospelí vybehnú: „Čo sa stalo?“ - „Nič, my si hráme na otecka a maminku - a to sa potichu hrať nedá. Deti: Ako , keď maminka kričí a plače, otec reve a práska dvermi...“ Čudujeme sa, že mladí nechcú ísť do manželstva, keď sa im dáva taký vzor rodinného života?!
Nie je to ako výsmech, keď na prvých stránkach biblie čítame: „Nie je dobré, aby človek bol sám. Učiňme mu pomocnicu jemu podobnú.“ (Gen 2,21)
Nie je to výsmech ľudským vzťahov - je to múdry zámer Boží. Avšak len keď sa človek oboznámi i s nasledujúcimi veršami biblie a riadi sa podľa nich. Stojí tam, že Stvoriteľ neučinil mužovi pomocnicu z jeho hlavy, aby mu vládla, - nie z nohy, aby po nej šliapal, aby ňou pohŕdal, - ale z jeho boku, aby mu bola rovná, aby bola pod ochranou jeho rúk a blízka jeho srdcu.
Tu je obrazne vyjadrené všetko, čo je treba vedieť o správnom vzájomnom vzťahu muža a ženy v manželstva - a ako je to treba rešpektovať.
A ďalšie verše biblia rovnako stručne a zrozumiteľne určuje vzťah manželov k ďalším ľuďom, k svojim rodičom. Dnes sme čítali: ‚Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele‘? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje (Mt 19,5) Tento verš sa opakuje znovu v Novom zákone - a to dokonca ešte trikrát! (ešte u Mk 10,7-8; Ef 5,31).
Čo je tu tak dôležitého, že sa to toľkokrát opakuje?
Aby nové manželstvo, nová rodina, nový domov mohol vôbec vzniknúť, musia tí dvaja svoj starý domov naozaj opustiť.
Mladí majú teda mať svoj vlastný samostatný byt. Dnešný nedostatok a drahota bytov to niekedy nedovolí. Mladí sú radi, keď im jedni alebo druhí rodiča pre začiatok dajú k dispozícii časť svojho bytu. Aby sa tím však neohrozila stabilita mladého manželstva, je treba dôsledne zachovávať určité zásady:
Po prvé: Musia vzniknúť dve oddelené samostatné jednotky a domáci nesmú k mladým kedykoľvek behať ako predtým - teraz to nie je ich byt!
Po druhé: Rodičia nesmú mladým stále predhadzovať, ako sa musia uskromňovať preto, že tam mladých prijali.
Po tretie: Rodičia musia rešpektovať, že mladí majú právo žiť si vo svojom po svojom, samostatne.
Sobášom sa mladí osamostatnili. Otec a matka ich majú ozaj prepustiť a svoju pomoc - bytovú či finančnú - neviazať na žiadne podmienky. Nesmie zaznieť:
- „Vyzeráš akosi unavene - zaobchádza s tebou ten tvoj dobre?“
– „My sa teraz cítime tak opustení, a ty sa u nás ani nezastavíš. Keď ideš z práce, rýchlo sa hrnieš za tou svojou!“
- „Cítim, že ta tvoja zase spálila večeri, poď sa najesť ku mne!“
Také slova sa tvária matersky, ale sú plné jedu vraždiaceho nový zväzok.
Múdri rodiča dávajú rady len vtedy, keď sú o ne požiadaní - najlepšie v prítomnosti oboch mladých.
Opustiť otca a matku znamená pre ženícha opustiť i matkinu kuchyňu a pridržať sa svojej manželky, i keď tá ešte nevie tak dobre variť, ako vedela matka.
Opustiť otca a matku znamená pre nevestu pridržať sa svojho muža, i keď zistí, že zďaleka nie je tak poriadkumilovný, ako bol otec.
Láska podľa biblie je krajšia než zamilovanosť podľa filmov a románov. Svätý Pavol zhrnul ich podobu do známych veršov (1 Kor 13,4-8):
- Manželská láska je trpezlivá a dobrosrdečná.
- Druhému nezávidí, nevypína sa nad neho.
- Nemysli stále len na sebe, nie je domýšľavá.
- Nedá sa vydráždiť k hnevu, nepočíta krivdy.
- Nemá závistlivú radosť, keď sa druhému prihodí niečo zlého, ale raduje sa keď sa mu darí.
- Nech sa deje čokoľvek, láska vydrží, láska verí.
- Opravdivá láska nad nikým nezúfa, všetko vydrží.
- Pravá láska nikdy neprestáva.
Ľahšie by prebiehal rozbeh mladého manželstva, keby mladí poznali tieto verše spamäti, aby si ich mohli v napätej chvíľke v duchu povedať. - Keby ich mali v byte na stene, aby si ich mohli stále znovu pripomínať.
Malo by platiť: Milujem ťa, preto si ťa beriem, a zároveň; beriem si ťa, preto ťa milujem. A keď som si ťa zobral, milujem ťa navždy.
Turzovka, 17.8.2018