Jer 18, 1-6, Mt 13, 47-53
Rozprával som sa mladým pánom kaplánom.
Bol prekvapený z postoja snúbencov, pri zapisovaní sobáša na otázku v zápisnici, prečo sa chcú sobášiť. Nevedia odpovedať, vyjadriť dôvod. Úmyselne citujem mladučkého kolegu, ktorý im je vekovo blízky, aby to nebolo súdené z pozície človeka 1-2 generácie staršieho. Samozrejme, aj ja mám tu skúsenosť. Tento mladý kolega, ako aj všetci ostatní, keď išli ku kňazstvu, mali každý rok počas šesťročného štúdia duchovné cvičenia, duchovné obnovy, meditácie v ktorých v tichosti niekoľko dní uvažovali prečo chcú byť kňazmi. A nepotrebujú to aj snúbenci? Veru, rovnako. Veď aj oni prijímajú sviatosť, idú do veľmi zodpovedného stavu, rozhodujú sa pre život v dvojici, budú mať zodpovednosť nielen za seba, ale aj za „toho druhého“, pripadne detí! Preto sa v Cirkvi presadzuje, aby aspoň víkend strávili v kruhu odborníkov, ktorí ich vedú k tomuto uvažovaniu.
Na základe povedaného si uvedomujeme to, čo zaznelo v dnešnom evanjeliu: nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Človek je ťahaný sieťou života. Niekde smeruje. Sieť života ho ťahá dopredu. Kde? To záleží na každom jednotlivcovi.
Človek nie je ťahaný ako iné živočíchy iba pudom a inštinktom, ako im to Stvoriteľ cez prírodu naplánoval. Človek má niečo viac. Má i rozum, cit a vôľu. Preto napríklad snúbenci sa majú pýtať sami seba prečo sa idem sobášiť, prečo si beriem toho, alebo tú. Nemôžu ísť bezhlavo. Musia si vedieť odpovedať, prečo si beriem práve toho, alebo tú, prečo v kostole, prečo ináč...
Toto podobenstvo však nie je len pre snúbencov, mladých ľudí! Nik z nás nesmie byť ťahaný niekým a niečím bez osobného uvažovania a rozhodnutia!
Ťahanie niečím: To sú pudy, sklony, povaha, zdedené vlastnosti. Preto nielen pred sobášom, vstupom do seminára, do kňazstva, je potrebné analyzovať sa každý deň. Napríklad takýmito otázkami:
- Prečo som tak náhle zosmutnel? Bolo to pre moju ješitnosť, závisť, žiarlivosť... To mi napovie: Aha, toto je vo mne, toto nedoprajem inému, toto potrebujem napraviť.
- Prečo mám radosť – je to radosť, alebo škodoradosť.
- Prečo mám také výkyvy nálady? Je to somatického pôvodu, alebo psychika?
- Prečo som sa tak rozhneval? Je to moje sebectvo, alebo som zaangažovaný za dobro?
- Prečo ma pochytila taká netrpezlivosť? Chcem aby veci išli len podľa mňa?
- Prečo som si toto kúpil? Bolo to potrebné?
Ťahanie niekým: Tu môže ísť o osoby sympatické, alebo nesympatické.
a. Sympatické osoby. To je ťahanie tými, ktorí sú pre mňa autoritou, som do nich „baf“ a podobne. Predkladám pár otázok:
- Bez rozmyslu sa niekomu podriaďujem?
- Nekriticky prijímam jeho názory?
- Obliekam sa tak preto, lebo to mal...?
- Nezanedbávam pre neho, pre ňu povinnosti, rodinu?
b. Nesympatické osoby. Je „ťahanie“ „odpudivou silou“. Pár postrehov:
- Neprijímam ten názor, lebo to povedal...
- Just budem robiť opačne.
- Čo si o sebe myslí.
- Nechcem ho ani vidieť.
Dnešné evanjelium končilo: Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Od nás neodchádza. Je s nami v Slove, je s nami v Eucharistii, modlitbe, spovedi. To preto, aby nás sebaanalýza neknokautovala, ale pomohla nám rasť v osobnosť.
V prvom čítaní sme počuli: Vtedy ku mne zaznelo Pánovo slovo: „Vari ja nemôžem s vami urobiť ako tento hrnčiar, dom Izraela? hovorí Pán. Veď vy ste v mojej ruke, ako je hlina v rukách hrnčiara, dom Izraela.“ Boh aj nás môže pretvoriť!
Staškov, 2.8.2018