Brigita, matka, manželka, rehoľníčka, sa narodila okolo roku 1303 na zámku Finsta pri Uppsale vo Švédsku.
Vydala sa za šľachtica Ulfa Guldmarssona. Mali osem detí, medzi nimi i sv. Katarínu Švédsku. Po smrti manžela a po zaopatrení všetkých detí založila vo Wadstene pri jazere Vättern v južnom Švédsku ženskú a mužskú rehoľu. Od roku 1349 žila v Ríme. Bola obdarená mnohými zjaveniami a napísala diela, v ktorých opisuje svoje mystické skúsenosti. Zomrela 23. júla 1373 v Ríme.
PANE, KTO ŤA ZRANIL?
Brigita mala okolo 10 rokov, keď vo videní videla trpiaceho Spasiteľa. Dieťa je vnímavejšie. Dojatá sa pýtala: «Pane, kto ťa zranil?» Spasiteľ jej dojemne odpovedal: «Všetci, ktorí si. nevážia moju lásku... Za ľudí som umrel, a mnohí o tom ani nevedia, alebo nechcú vedieť.»
Brigite to stačilo ako vzpruha ku dokonalosti po celý život. Nebolo dňa, ale nebolo ani skutku, v ktorom by nepamätala na utrpenie Pánovo.
Rodičov mala z kráľovského rodu: otec Švéd, matka zo Škótska, ktorá keď Brigita mala jedenásť rokov, umrela, šestnásťročnú Brigitu vydal otec za miestokráľa Ulfa Gudmarsona z Nórska.
Brigita sa osvedčila ako statočná žena. S manželom vstúpila do III. rádu svätého Františka. Porodila osem detí, ktoré všetky vychovala k láske k Bohu A k blížnym.
Jej duchovný život s manželom sa vyznačoval:
— Častým prijímaním svätých sviatostí,
— spoločnou modlitbou cirkevných hodiniek-breviára,
— čítaním Písma svätého, a to s celým spoločenstvom domu, včítane služobníctva,
— skutkami milosrdenstva a pôstom.
S manželom založila útulok pre chorých a tu sama niekoľko hodín denne slúžila. Manžel po zázračnom uzdravení vstúpil do kláštora, kde čoskoro zomrel. Ešte počas manželovho života bola Brigita pozvaná kráľom Magnusom za prvú dvornú dámu a súčasne za vychovávateľku mladej kráľovej dcéry v Štokholme. Aj tu tešila trpiaceho Spasiteľa za celý svet! Bázni Božej učila i mladú kráľovnú. Keď princezná dospela, Brigita sa vrátila do vlasti ešte pokornejšia, ešte kajúcnejšia.
Vo Vadsténe založila kláštor pre mužov i ženy. Schválenie dostala od pápeža Urbana V. r. 1370. Sama sa stala členkou rádu a neskôr i jej dcéra svätá Katarína. Združenie malo názov: Rád Spasiteľa sveta. Neskôr putovala do Ríma, kde vystavila ústav pre švédskych pútnikov a žiakov. V pokročilom veku sa rozhodla ešte pre púť do Svätej zeme; cestou jej umrel syn. Po návrate došla už len do Itálie a tu odovzdala svoju dušu Pánovi.
«Pane, kto ťa zranil?»
Táto otázka bola životným mottom Brigite. Brigita pochopila veľmi hlboko, že Boha možno zraniť iba hriechom. Preto sa dokázala táto matka ôsmich detí prísne kajať. Každý priestupok, najmenšiu nedokonalosť dokázala nielen oľutovať, ale i odkajať. Kajúcnosť robila v mene celého sveta. Bola to žena veľkej lásky k Bohu i k ľuďom. Nie div, že sálala z nej potom Božia sila. Len tak si vieme vysvetliť, že v bázni pred Bohom nemala bázeň pred
ľuďmi. Podobne ako učiteľka Cirkvi, svätá Katarína Sienská, tak i Brigita vedela zaveliť mocným sveta i pápežovi. Charizmou proroctva zakázala a vyzývala pápeža Urbana V., aby neopustil Rím, inakšie zomrie. Neposlúchol. Ešte toho roku zomrel.
Ako matka, neskôr rehoľnica, vedela so sedembolestnou Matkou Spasiteľa vrúcnejšie prežívať utrpenie Spasiteľovo. Vedela, čo je to chvenie srdca matky. Právom si mohla priznať, a aj iní to priznali o nej: «S Kristom som ukrižovaná a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus» (Gal 2,20).
Opýtajme sa a odpovedzme si: Dokázali sme už robiť pokánie v mene sveta ? Robíme ho aspoň v mene seba?
KVET
Viackrát pozdravím za deň kríž v byte, viackrát pozdravím Pána smerom ku kostolu. Večer s krížikom v ruke sa opýtam: «Pane, kto Ťa zranil?»
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými