Benedikt sa narodil okolo roku 480 v Nursii (dnešná Norcia) v Umbrii v strednom Taliansku z vyššie postavenej rodiny.
Študoval v Ríme. Keď videl nemravný život študentov, zanechal Rím a utiahol sa ako pustovník do Subiaco východne od Ríma. S mladými ľuďmi založil pri Subiaco dvanásť malých rehoľných spoločenstiev. Okolo roku 529 založil na Montecassino, asi stodvadsať kilometrov južne od Ríma, slávny kláštor, ktorý sa stal kolískou benediktínov. Jeho heslo bolo: « Modli sa a pracuj! » Jeho rehoľa má veľké zásluhy o pokresťančenie a o kultúru Európy. Preto ho pápež Pavol VI. vyhlásil roku 1964 za patróna Európy. Zomrel 21. marca roku 547.
POŽEHNANÝ!
V Umbrii, mestečku Norcia mal kolísku. Po otcovi bol z rodu Aninciov, po svätom krste z rodu Ježiša Krista. Benedikt so sestrou Školastikou boli dvojčatá. Obaja sa skvejú na nebi svätej Cirkvi, hoci im matka zomrela pri pôrode.
Ako súrodenci - dvojčatá vybrali si rovnakú cestu života, zasvätili sa výhradne Ježišovi Kristovi pre Kráľovstvo Božie. Boh ich volal, oni odpovedali zjednotení s Ježišom Kristom:
«Hľa, tu som..., chcem plniť, Bože, tvoju vôľu!» (Hebr 10,7).
Chceli! Preto dokázali posvätiť nielen seba, ale i nespočítateľný zástup vykúpených duší.
Požehnaný! - To je preklad mena «Benedikt!» Požehnaný mladík, ktorý pochopil to tajomné, božské: «Poď za mnou!»
Požehnaný - Benedikt! Mladík, študent, muž ako všetci ostatní; študuje v Ríme, pozoruje rozkoše sveta, ktoré vábia i jeho mladícke srdce, ale dokáže sa ich zriecť. Cíti, že zívajú prázdnotou, prinášajú nepokoj a hriech! Jeho bystrý a inteligentný duch hľadá hlbšiu pravdu, väčšiu istotu a dokonalejšie šťastie. Rozhodne sa pre ústranie - púšť!
Podľa príkazu evanjelia: «Predaj všetko, čo máš a potom príď a nasleduj ma.» Benedikt si berie so sebou iba Kríž a obraz Veliteľky srdca - najsvätejšej Panny. So svojou pestúnkou Cyrilou, ktorá mu nahrádzala matku, vyberie sa do Sabinských hôr. Dva dni idú spolu, potom sa rozlúči i s touto drahou dušou. Odteraz bude kráčať iba v sprievode Kríža a svätej Panny. Takto začína svoj pustovnícky život. V horách sa stretne s pustovníkom Romanom. Ten ho poučí, nájde mu vhodnú jaskyňu, zaodeje ho koženým plášťom. Tu bude tri roky sám a sám.
Trojročný noviciát strávi v tvrdom pokání, modlitbe, rozjímaní. Tak ho objavia mnísi, ktorí si ho zvolia za opáta. Tí istí sa ho neskôr údajne pokúsia otráviť.
Prečo? Lebo nie je ľahké žiť so svätým!
Svätec životom reprezentuje Krista, jeho život.
Svätec, to je ako živé evanjelium, ktoré nám vstupuje do svedomia. Úhybkári, len tzv. «zdanliví svätí », cítia popri takomto rýdzom vydaní evanjelia, čo ich delí od náuky Ježiša Krista.
Svätec má len dve možnosti v spoločnosti: alebo ho prijmú a zjednotia sa s ním v láske Ježišovej; alebo ho vylúčia.
Benedikt skúsil obe možnosti. Keď od prvej skupiny vlažných a nedbalých odišiel, hrnul sa za ním zástup duší, ktoré úprimne túžili po svätosti. Rímski senátori mu zverovali synov; každý chcel ostať v jeho blízkosti. Benedikt zriadil v subiackom okolí 12 kláštorov po 12-ich mníchoch na čele s opátom. Vypracoval pravidlá. Dal základ mníšskemu životu na Západe.
Mnísi pracovali na stavbách, klčovali lesy, obrábali polia. Práca sa vhodne striedala s modlitbou a spevom žalmov. Benedikt ako starostlivý otec všetkých viedol, usmerňoval. Žili podľa príkladu prvých kresťanov; boli jedno srdce, jedna duša.
Boh a blížni boli predmetom ich lásky.
Túto prvú osadu musel Benedikt pre diabolskú závisť opustiť. Vybral sa hľadať ešte neprístupnejšie miesto. Našiel ho na Cassinskej hore, 950 m nad morom. Podľa vlastného plánu vystavil tu s bratmi kláštor, ktorý sa podobal opevnenému mestu. V mníšskom živote sa tu pokračovalo.
Požehnaný!
V dobe sťahovania národov nielen zachránil, ale aj rozvinul kultúru a civilizáciu. Posväcoval seba, posväcoval bratov, posväcoval národy!
Ako to dokázal?
Kríž a najsvätejšia Panna - jediný inventár, ktorý si priniesol a uchoval, boli tajomstvom jeho úspechov a obdivuhodnej činnosti pri hlbokej kontemplácii.
V kríži odumrel sebe, aby vedel žiť iným. Najsvätejšia Panna bola bezpečnou cestou, po ktorej mohol kráčať so zástupmi ku Kristovi, podobne ako Kristus Ježiš prišiel skrze Máriu ku zástupom.
Benedikt sa z pokory nedal vysvätiť na kňaza, bol len diakonom. Bol to muž charizmatický, ktorý dokázal dary Božie využívať pre bratov. V tom je veľký a v tom je skutočne opát ducha.
Pane Ježišu, udeľ mi silu vedieť prevziať z tvojich rúk kľúč od svätosti.
Pre opáta Benedikta týmto kľúčom bola ochota: «Hľa, tu som, aby som plnil tvoju vôľu!»
Ani pre mňa niet iného kľúča ako ochotné sklonenie hlavy a veľkodušná odpoveď: «Disponuj, Pane!» Buď vola tvoja!
Ak dáme tomu celý obsah života, ja, ty, sestra, brat aj my budeme «požehnaní!»
ROZHODNUTIE
Prosím viackrát Ježiša o tento kľúč. Večer mu poďakujem.
Miriam Liptovská: Celý rok so svätými