Sof 3, 14-18 Rim 12, 9-16b, Lk 1, 39-56
Vybral som sa navštíviť kolegu.
Keďže som šiel na bicykli a nakoľko trasa bola kopcovitá, cesta mi trvala dosť dlho a preto som mohol premýšľať. Keďže som šiel na návštevu a bolo práve to na sviatok Návštevy Panny Márie, ako tému uvažovania som si zobral dnešný sviatok.
Dá sa vžiť do pocitov niekoho kto ide na návštevu. Je možné sa však vžiť do pocitov Panny Márie? Jej pocity boli jedinečné a neopakovateľné! Prečo? Panna Mária ide so začínajúcim životom pod srdcom. Tento pocit môže poznať časť ľudstva – ženy, ktoré sa mali stať matkami. Avšak iba čiastočne. Výnimočnosť Márie bola v tom, že ona čaká dieťa – Emanuela, ktorého ohlásil Boh cez anjela Gabriela.
Aké mohli byť jej pocity? Skúsim si vymýšľať: Čo sa to so mnou stalo? Bol to sen, moja predstava, alebo skutočnosť? Mám povedať Alžbete svoje tajomstvo, alebo nie? Keď sa vrátim, ako bude na dieťa reagovať snúbenec Jozef? Ak sa dieťa narodí, aké bude? Bude hneď zjavné, že to je Boží syn? Takéto otázky si mohla klásť iba jediná žena, Mária. Vy by ste pridali ešte ďalšie otázky a pocity.
Ako to Mária zvládla?
Keďže Mária povedala anjelovi: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova, dôverovala mu a iste sa modlila, aby to zvládla. A Boh za ňu konal a hneď vyriešil jej niektoré otázky. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Bolo vyriešené, či Alžbete povedať, čo prežíva. A dodala ešte niečo tajomné: Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ A Mária mala vyriešený ďalší problém (mnou vymyslený), "nebol to sen, ani moja fantázia".
Mária vidí, že nič nemusí vysvetľovať, ž všetko je v Božej réžii. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom nazaretská deva vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí. Sama bola ďaleko od toho, aby si pripisovala dajakú zásluhu. Všetko, čo dostala, pochádza od Boha: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“. Preto je tým prekvapujúcejšie jej smelé proroctvo: „Od tejto chvíle ma budú blahoslaviť všetky pokolenia“.
Keby tento verš nebol aj v najstarších rukopisoch, racionalisti našich čias (a sektári) by ho bez meškania vyhlásili za dodatočne vsunutý, aby ospravedlnil mariánsku úctu dvadsiatich storočí. Tí, čo odmietajú mariánsku úctu v mene Biblie, by sa mali pri tomto verši zamyslieť, či sa ich postoj naozaj zhoduje s Bibliou. (ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Dobrá kniha, Trnava 1995)
Máriin odkaz:
Moja spomínaná „cyklonávšteva“ bola náročná pre veľké stúpania. Máriina bola omnoho náročnejšia. Po stránke psychickej i fyzickej (veď bola viacdňová). Je obdivuhodné, že Mária po Božom vyvolení neostala spať na vavrínoch, ale hneď sa dala do služby. Mária nám dala neprekonateľný vzor! Mária myslela na iných. Mária ako prvá a pred ohlasovaním evanjelia, žila evanjelium!
Po sv. prijímaní sa každý podobá Márii. Ide s Ježišom. Nech nám je Mária príkladom aby sme slúžili ľuďom a velebili Boha.
Turzovka, 2.7.2018