2 Kr 2, 1. 6-14, Mt 6,1-6. 16-18
Svedectvo viery.
Je potrebné. Bez neho by sa nik nestal veriacim. Ktoré je asi najúčinnejšie? Najskôr povedzme, ktoré nie je účinné. O tom by sa dalo diskutovať, ale mne sa zdá, že sú to skutky zbožnosti. V dnešnej dobe odrádzajú. Ak vidíte moslimov ako sa masovo klaňajú smerom k Mekke, neviem či vás to povzbudí. Aj keď je to na obdiv, že takto verejne vyznávajú vieru, ale odozva je: Sú to fanatici. Najmä ak sa spájajú so samovražednými a inými atentátmi zločinmi.
Pán Ježiš nám dnes povedal: A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
Jeden pán sa sťažuje: Prídem z roboty, chcem si niečo zajesť, nič nepripravené. Manželka, mi hovorí, že sa potrebovala modliť. Uznáte, že to nie je svedectvo viery.
Svedectvo viery. Dnes sme zakončili čítanie o prorokovi Eliášovi. Velikánovi Starého zákona. Iste sa modlil. Ale v tom nebolo jeho veľké svedectvo o jedinom právom Bohu. Je treba modliť sa, aby sme vydávali svedectvo viery.
Turzovka, 20.6.2018