Dnes slávi Cirkev dvoch apoštolov.
Filip, takisto ako apoštoli Peter a Ondrej, pochádzal Betsaidy na brehu Genezaretského jazera. Bol jeden z prvý čo nasledovali Pána Ježiša. Ján ho vo svojom evanjeliu viac ráz spomína (Jn 1,43; 6,5; 12,21; 14,7). Hlásal evanjelium v Malej Ázii, v dnešnom stredozápadom Turecku: Tu zomrel mučeníckou smrťou v meste Hierapoli.
Jakub bol synom Alfeja a bratancom Ježišovým. Volá sa aj Jakub Mladší na rozdiel od Jakuba Staršieho, ktorý bratom sv. Jána evanjelistu. Sv. Pavol ho nazýva: stĺp Cirkvi. Bol prvým jeruzalemským biskupom a mal veľkú autoritu. Napísal jeden zo siedmich apoštolských listov, ktoré patria do Písma svätého Nového zákona. Židia ho roku 62 zhodili z hradby jeruzalemského chrámu a dobyli ho kameňmi a kyjakom.
PRIŠLI A DOSVEDČILI...
Filipovi stačilo krátke Ježišovo pozvanie: — Poď za mnou!
Asi bol sangvinickej povahy, lebo ohromnú radosť z Majstrovho pozvania nemohol uzavrieť do seba. Vyhľadal si kamaráta Natanaela a zverboval ho do spoločenstva apoštolov. Pán ho mal rád; jeho sa pýtal, či nemajú chleba keď mienil urobiť zázrak rozmnoženia chleba. Jemu adresoval slová pri Poslednej večeri: «Taký dlhý čas som už medzi vami, a ty ma stále nepoznáš, Filip? »
Filip si to dobre zapamätal. Keď prežil ohnivé Turíce šiel svetom, aby hlásal: Videl som Boha! Boží Syn je isté, ten istý, čo Boh na nebi!
Vo Frýgii, v Malej Ázii, strháva pohanov, ako strhol prvého kamaráta Natanaela. Mesto Hierapolis patrí Kristovi, ako mu patril on a Natanael. Tá malá hŕstka satanových stúpencov zúri a vypomstí sa mu pribitím na kríž, a na kríži ukameňovaním.
Čo na tom? Pán Ježiš - Majster ho zavolal. On prišiel dosvedčil: Ježiš Kristus je s Bohom Otcom zajedno! On to povedal. Umieram za túto Božiu pravdu!
A Jakub?
Volali ho aj Mladší. Jeho otec Alfej Kleopas a matka Mária boli príbuzní s Pannou Máriou, Matkou Pánovou. Ako všetci Nazaretčania, tak i Jakub bol rezervovaný voči Pánu Ježišovi, keď vystúpil ako «majúci moc», na ktorom spočinul duch Pánov a ktorý prišiel hlásať Posolstvo. V zbore apoštolov zvlášť nevystupuje, Pán ho ako príbuzného zvlášť nevyznamenáva.
Tento Jakub, vážny a hádam skôr zdržanlivý ako všetko skúmajúci, sa po ukrižovaní Pána stáva smelým, nebojácnym! On si dovolí ostať a viesť jeruzalemskú Cirkev. On si dovolí vkročiť do osieho hniezda; veď veľkňazi nenenávideli všetkých, ktorí sa hlásili k Ježišovi Kristovi. Pavol ho nazýva «Oporným stĺpom!» (porov. Gal 2,9).
Pomaly získava aj nepriateľov, lebo neopovrhoval židovskou tradíciou a zvykmi. Keď však na Jeruzalemskom sneme svätý Pavol bráni kresťanov z pohanstva, tento jeruzalemský patriarcha otvára brány Cirkvi dokorán pre celý svet. Postaví sa na stranu Pavla.
Svätý Jakub vynikal mimoriadnou horlivosťou v modlitbe. Tradícia nám zachovala, že od dlhého kľačania mal kolená stvrdnuté ako ťava. Veriacim zdôrazňoval činorodú lásku. Azda už pred Jeruzalemským snemom (okolo r. 49) Napísal svojim súkmeňovcom list, v ktorom zdôrazňuje, že «viera bez skutkov je mŕtva».
To nemohlo zniesť knieža temnosti! Práve na Veľkú r. 62 rozzúrili sa niektorí proti svätému apoštolovi a v zlosti zhodili ho z cimburia chrámu, potom kameňovali a nakoniec dobili kyjakom.
I Filip i Jakub prišli na prvé Majstrovo: Poď... Prišli a dosvedčili, že ten, ktorý ich pozval, bol naozaj tým za koho sa vyhlásil: bol Synom Božím!
Pane Ježišu, nás si tiež pozval milosťou svätého krstu k viere. Sme tu, kresťania veku dvetisíc! Dostali sme dar tej istej viery, za ktorú umierali svätí apoštolovia, prišli a dosvedčili...!
Prosím pokorne pre tvoju Matku Máriu, Matku Cirkvi, daj i nám milosť svedčiť! Svedčiť životom, že sme Kristovi!
Pane, ďakujem!
ROZHODNUTIE
Ako včera i dnes zbožne: «Verím v Boha...» Ak som povolaný do jeho služby alebo žijem v spoločenstve zasvätených obnovím svoje sľuby.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými