Múd 2, 1a. 12-22, Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Skúste definovať trému! Je to neistota, strach, napätie, úzkosť, pochybnosť?
Podľa odborníkov je to duchovný a citový stav nepríjemného pocitu, napätia pred osobným vystúpením na verejnosti alebo pred podaním výkonu ako je napríklad skúška.
Prečo máte niekedy trému? Ťažko povedať, však?! Mám teóriu, že je to pre našu pýchu. Samozrejme vôbec nemusíte súhlasiť! Máme strach zo zlyhania. Viete si predstaviť pokorného Františka Assiského, žeby mal trému. Nemal ju ani pred pápežom. Prečo? Nešlo mu o neho!
Skúste si premyslieť kedy máte a kedy nie trému a možno budete súhlasiť.
Pán diakon, ktorý u mňa praxoval, povedal, že po vysviacke na diakona mal obavu či to zvládne. Ako si pomohol? Povedal si: Áno, chcel som byť kňazom, ale cítim, že to ty Pane chceš, a že mi pomôžeš. Boh nás neskúša nad sily.
Uvedomil som si, že som to riešil podobne. Keď som začínal ako kaplán v Novej Bani mal úzkosť pred vyučovaním náboženstva. Bolo to aj náročné. Vždy na začiatku hodiny prišli učitelia, vyhodili tých čo neboli prihlásení a potom pravidelne boli na hodinách a robili si poznámky čo učím. Bolo to veľmi nepríjemné pre začínajúceho „katechétu“. Dal som to do úvodzoviek, lebo skutočne som sa necítil na katechétu. Raz som si povedal: Mám mandát Kristov. Veľmi mi to pomohlo.
Ježiš zdôrazňoval tiež, aj keď z iného dôvodu, že je poslaný. Počuli sme: Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“
Od koho bol Ježiš poslaný? Od Nebeského otca a z lásky. K čomu bol Pán Ježiš poslaný? K záchrane sveta.
Každý má svoje poslanie, teda aj my sme poslaní. K čomu? K tomu kde a čo žijeme. Boh nás vo svojej láske a múdrosti (voláme to prozreteľnosť Božia) pozval na svet v tom pre nás najvhodnejšom čase. Ak prídeme k záveru, že sme na mieste, ktoré chce od nás Boh, tak nebudeme mať ani trému, ani strach. Pomôže nám to aj v zodpovednosti za život! K zvládnutiu života.
V prvom čítaní sme počuli o vyhrážkach a útokoch bezbožných: Chvastá sa, že pozná Boha, a Božím synom sa nazýva. Svätopisec ich aj analyzuje: Takto uvažujú a mýlia sa, lebo vlastná zloba ich zaslepila. Nepoznajú Božie tajomstvá, ani odmenu za svätosť nečakajú a ani v oslávenie čistých duší neveria. My sa snažíme poznávať tajomstva Božie. Veríme v oslávenie čistých, a s dôverou so voláme žalmistom (34 Ž): Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu.
Turzovka, 16.3.2018