Timotej sa narodil v Lystre v Malej Ázii.
Pôvodom pohan, bol milovaným učeníkom apoštola Pavla, ktorý mu napísal dva listy, ktoré patria do Svätého písma Nového zákona. Údajne umrel mučeníckou smrťou v Efeze, kde bol biskupom. Bolo to v I. storočí.
Títus bol tiež učeníkom apoštola Pavla. Ako Timotej aj on bol pôvodom pohan. Sprevádzal Pavla na apoštolských cestách. Zorganizoval cirkev na ostrove Kréte. I jemu adresoval list, ktorý patrí tiež do Nového zákona, kde ho povzbudzuje, aby udržoval mladých i starých vo viere a sám bol príkladom v konaní skutkov milosrdenstva.
APOŠTOLSKÁ TROJICA
Svätý Pavol, apoštol národov, Timotej, mladík z Lystry a Títus tvoria spolu zaujímavú trojicu apoštolov v kresťanskej pracirkvi.
Všetci traja, hoci pôvodom, národnosťou a vekom rozdielni, dokázali sa vo vôli a v milosti spojiť skrze Krista, aby rozvinuli Božie kráľovstvo na zemi. Svätá cirkev nie bez dôvodu nám predstavuje spolu dvoch najoddanejších spolupracovníkov apoštola národov.
Timotej - Grék, v roku 52 stretá sa s malým zvláštnym mužom, chatrného zdravia, s Pavlom z Tarzu. Tento veľduch ho rýchlo oslní a Timotej zatúži ostať už navždy v lúčoch tohto slnka viery a lásky. Do smrti neopustí Pavla a keď sa musí vzdialiť, tak len na jeho príkaz.
Títus takisto! Ako mladík poznáva veľkého učiteľa slova Božieho, Pavla. Cestou na jeruzalemský snem ho sprevádza ako kresťan, ako živý dôkaz, že aj pohanov si povolal Boh do Cirkvi.
« Timotej, milý syn! » Tak ho volá Pavol a vie prečo! Pavol bol psychológ, dobre poznal ľudskú dušu. Vedel, že tento charakterný kresťan si to zaslúži. Timotej, vzdelaný a vzácny muž, udatný zovňajškom, razí cestu veľkému misionárovi: pomáha, opatruje, lieči ho v chorobe, chráni pred útokmi, dvíha v skľúčenosti. Pritom skromne ostáva v pozadí len ako sprievodca, diakon. Až keď Pavol cíti, že nevyhne poprave, vysviaca svojho verného Timoteja za biskupa so sídlom v Efeze. Timotej sám o sebe mlčí. Tým viac hovorí za neho Písmo. Neskôr, podobne ako jeho vzor - Pavol, aj on kladie život za Krista.
Títus, hoci mladší, bol už skôr biskupom na Kréte. Predtým mal akoby úlohu byť veľvyslancom apoštola národov. Keď sa pyšné mesto Korint zavše vzoprelo a uchyľovalo k rozporom, Pavol vždy posielal Títa urobiť poriadky. Dokázal urovnať všetko v láske a v pokoji. Aké krásne svedectvo mu vydáva svätý Pavol v Druhom liste Korinťanom:
- Prosili sme teda Títa, aby dokončil medzi vami dielo lásky... (2 Kor 8,6).
- Vďaky Bohu, že aj v srdci Títovom vzbudil starostlivosť o vás. Veď nielenže sa podrobil mojim prosbám, ale vo veľkej starostlivosti sa rozhodol, že sám pôjde k vám... (2 Kor 8,16).
- A tak aj Títus, môj spoločník a môj spolupracovník medzi vami, a ostatní naši bratia, ktorí sú poslaní Cirkvi, sú na slávu Kristovi (2 Kor 8,23).
Ešte pred smrťou ho Pavol poveril apoštolským poslaním aj v Dalmácii. Nevynechal azda ani jednu osadu, mesto... neobišiel azda ani jednu dušu. Až potom sa vracia späť na Krétu, kde vo veku 94 rokov usína a túži ako jeho učiteľ « rozpadnúť sa a žiť s Kristom! » Jeho ostatky boli v Benátkach v chráme svätého Marka. V máji roku 1966 ich opäť preniesli na Krétu.
Obaja títo biskupi tvoria doplnok Pavlovho života. Sotva by Pavol urobil toľko, koľko urobil, keby nemal týchto oddaných spolupracovníkov v apoštoláte. Obaja boli milí jeho srdcu. Keď ho okrem lekára Lukáša všetci opustili, Timotej chráni veľkého misionára ako otca. V prenasledovaní i vo väzení snaží sa mu byť nablízku, hoci sám na to potom dopláca väzbou.
Pane Ježišu, čo povieš na nás, na mňa? Na vzťah dnešných kresťanov voči biskupom?
Vždy sme hotoví kritizovať, ale koho napadne sa za nich modliť, alebo inakšie byť na pomoci Otcovi biskupovi?
Naši chorí to začali chápať v Duchu Svätom, preto rozvinuli tichú kampaň modlitby a obety za svojich otcov.
Pane, menom týchto trpiacich ťa prosím: Otvor sluch našim mladým laikom, aby porozumeli dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o apoštoláte laikov z 18. novembra 1965. Potom ťa prosím, aby ochotne nastúpili do prvej línie svätého Timoteja a Títa, aby sa pridružili k pastierom Cirkvi ako diakoni.
KONÁM
Prečítam si aspoň jednu kapitolu z dekrétu o apoštoláte laikov. Nájdem ho aj v knihe od J. Dubois « Áno, Pane...» Ak to nemôžem urobiť, mám vždy možnosť modliť sa a obetovať.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými