Pôvodne sa tento sviatok nazýval «Prenesenie svätého Pavla».
Toto prenesenie jeho relikvií zmenilo sa neskôr na duchovné obrátenie, ako nám ho opisuje dnešné čítanie pri svätej omši. Hlavný sviatok svätého Pavla je spolu so sviatkom svätého Petra 29. júna.
PANE, ČO SI ŽIADAŠ?
Udalosť o obrátení Šavla na Pavla je nám známa. Šavol, zanietený farizej, prenasleduje kresťanov nie z ukrutnosti, ale z nevedomosti a zaslepenosti. Potiaľ je to bežný prípad, ktorý sa opakuje v každej dobe.
Veľký Učiteľ, Ježiš Kristus, i to je bežné, že tých Šavlovcov strhávaš, v rozličných udalostiach ich zhadzuješ zo sedla a voláš tisícimi ústami: «Šavol, Mária, Juraj... prečo ma prenasleduješ?»
Kým Šavol z Tarzu, vyhodený zo sedla a oslepený divným zážitkom, sa zmôže na otázku: «Pane, čo si žiadaš?» — dnešní Šavlovia začínajú ako detektívi pátrať:
Kto to zapríčinil?
Komu na tom záležalo? — Podľa toho konajú. Ak zistia v zákulisí vyššiu «neznámu» moc, dokážu seba i okolie zmeniť na hotovú búrku. Keby mali silu, ako ju nemajú, rozmetali by aj oblaky.
Buďme si však úprimní a priznajme si: O zaslepených Šavlov sa postará Božia láska, o zlomyseľných Božia spravodlivosť.
Neukazujme prstom, že Šavol je ten a onen ateistický brat, sestra, šéf, sused...
V meditačnom tichu si priznajme a odpovedzme na otázky:
Nie som Šavlom i ja, my, pokrstené duše, vyvolené duše, i ja, kňaz? Vrúcne prosme Svätého Ducha o jemný sluch a počúvajme!
Rodičia už dávno hlasno hovoria: «Synku, dcérka, prečo nás prenasleduješ takýmto životom? My, rodičia, už dávno pre teba nespávame... Vstaň zo zeme, blata a poníženia hriešnej spoločnosti! Pritúľ sa ku Kristovi, začni to inakšie...»
Manžel manželke a naopak v nespočetných otázkach opakuje: «Prečo ma prenasleduješ neverou? Vstaň a príď, začneme to inakšie...»
Priateľ priateľovi, sused susedovi, spolupracovník spolupracovníkovi opakuje: «Prečo ma prenasleduješ...?»
Sestra vyčíta sestre: «Prečo ma prenasleduješ? Prečo prechovávaš ten tyranský spôsob vrtošivosti... odporu... sebeckosti...?!»
A kto si ty, X Y, že mi takto vyčítaš? Akým právom takto hovoríš?
Ak skončíme len touto otázkou, ostaneme ďalej tým, čím sme boli - Šavlami! Ďalej budeme prenasledovať svoje blízke i ďaleké okolie, ba budeme prenasledovanie stupňovať.
Žiaľ, len posledná, a to veľmi malá skupina, nasleduje Šavla z Tarzu aj touto otázkou: «Pane, čo si žiadaš, aby som urobil? »
V tejto otázke väzí opravdivá konverzia, obrátenie sa k Pravde, ktorú sme omylom hľadali v prenasledovaní iných.
Ak máme sily sa takto opýtať Krista v hlbinách duše, On sám nám odpovie:
- Ja som Cesta, Pravda a Život! (Jn 14,6).
- Pravda ťa oslobodí! (Jn 8,32).
- Choď, ukáž sa mojim zástupcom; ty, deva, mladík, svojim rodičom; ty, kňaz, svojmu biskupovi; ty zasvätená duša svojim predstaveným; ty, kresťan, svojmu spovedníkovi! Choďte a títo vám povedia, čo máte robiť.
Ak máme sily v úprimnom spytovaní svedomia tak jednoducho a otvorene zoči-voči sa Krista pýtať, čo máme robiť, aby sme zmenili svoj život, milosť Božia dokončí v nás dielo dokonalej konverzie.
Vtedy:
- z ľahkomyseľných diev a mladíkov rozvinú sa rímske Prisky, Agnešky, Alojzovia a mučenícky silní Pavlovia Miki a Šebastiánovia;
- z ľahkomyseľných manželských párov rodičia sa stanú stĺpmi spoločnosti, zárukou zdravej budúcnosti;
- z vlažných zasvätených duší pokračovanie svätíc z Karmelu, paraylemoniálske Margity, moderné Ledochowské, Demjanovičové a univerzitne vzdelané Edity Steinové;
- z priemerných kňazov noví farári z Arsu... Vincentovia de Paul... Hoffbauerovia...
Milovaný Ježišu, som si istý(á), že veľkosť apoštola národov začala tu! Tu, v tejto otázke: «Pane, čo si žiadaš, aby som urobil?»
My sa bojíme pýtať, lebo vtedy by sme museli pokračovať v pavlovskej línii. Tá vyžadovala:
- Ježišovo zomieranie nosiť vo svojom tele, aby bol zjavný na našom tele život Ježišov.
- Ostať nažive, ale stále sa pre Ježiša vydávať na smrť, aby život Ježišov bol zjavný na našom smrteľnom tele.
Tak píše Pavol sám o sebe v Druhom liste Korinťanom.
Obráteného Šavla to nezlomilo. Láska k Ježišovi ho začala podnecovať mocnejšie ako predtým nenávisť. Optimisticky pokračuje v tom istom liste:
- Neochabujem. Čo sa aj náš zovnútorný človek ničí, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď terajšie dočasné a ľahké bremeno súženia získa nám nadovšetko nesmierne veľkú slávu večnú (2 Kor 4,16-17).
- Nie seba kážeme, ale Ježiša Krista, Pána nášho; seba však považujeme za vašich služobníkov (2 Kor 4,5).
Pane Ježišu, zloby je vo mne málo alebo nič. Ale je vo mne veľa strachu, ktorý ma zdržiava zvolať so Šavlom: «Pane, čo si žiadaš, aby som urobil?»
Nepozeraj sa na túto slabosť. Volaj, krič, burcuj moje vnútro: «Som Ježiš, ktorého si dosiaľ prenasledoval — prenasledovala. No, ťažko ti bude proti ostňu kopať!»
Milovaný Ježiš, zmocni sa ma! Dávam ti slobodu proti svojej slobode. Dávam ti — ak smiem byť úprimný(á) — dávam ti prosebný príkaz: «Zmocni sa ma! Nepozeraj na stony a náreky! Raz spadnú šupiny aj z mojich zaslepených očí a zbadám, že v tej a onej udalosti, uponížení, keď si ma zrazil zo sedla nadnášajúcej sa pýchy, stál si ty — Ježiš, Priateľ, Láska, Milosrdenstvo, Pravda!»
ROZHODNUTIE
Sviatostného Krista sa opýtam, odkiaľ začať vlastnú konverziu. Ktorými chybami prenasledujem svojich blížnych? Odtiaľ začnem.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými