1 Sam 1, 9-20, Mk 1, 21b-28
Opitý človek:
– pohľad na neho: Vidíme ako stráca autoritu, úctu, ako sa „zhadzuje“ v očiach ľudí, ktorí ho vidia...
- jeho pohľad: Kalný, neprítomný, nahlúply.
- ako on vidí? Neviem, ale jeden opitý, ktorý to popísal po vytriezvení povedal: Zem sa na mňa nezadržateľné rútila a udrela ma do hlavy. Mnohí to nepamätajú.
Asi toto všetko musí byť nich príjemné, ináč by sa neopíjali znova a znova.
V dnešnom prvom čítaní sme počuli ako si o modliacej sa a ubolenej Anne veľkňaz Heli myslel, že je opitá. Preto jej povedal: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvi už z vína, čo si popila!“
Tak sa zdá, že človek sa môže „opiť“ aj žiaľom. Nie od žiaľu – tak sa ospravedlňuje každý alkoholik! Anna bola taká ubolená z útokov svojej sokyne a životného nešťastia, a tak dávala Bohu svoj bôľ, že nič nevnímala iba svoje trápenie a Boha. Keď ju z toho Heli prebral Anna odvetila: „Nie, pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj, iba dušu som si vyliala pred Pánom.
Do pozornosti dávam jej dodatok: Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosiaľ.“ Ako z toho vidno, alkoholikov považovali za detí Beliála – Zlého ducha!
„Opitosť žiaľom“ nie je nič prijemné a dnešné čítanie nám hovorí o tom, že je možné sa toho zbaviť. Anna dáva príklad – vyžaluje sa Bohu. Nie nadarmo sa hovorí: podelená bolesť – polovičná bolesť. Podelená radosť – dvojnásobná radosť. Už vyrozprávanie pôsobí terapeuticky; o to viac dôverná modlitba.
Anna našla oboje. Zdôverila sa aj človeku (Helimu) a začala dôverovať Bohu. Heli jej povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“...Žena potom šla svojou cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým.
Domnievam sa, že omnoho skôr sa môže od opojenia smútkom (i od opojných látok) zbaviť kresťan. Má spoločenstvo – Cirkev, má omnoho väčšie poznanie Boha cez Ježiša Krista.
V evanjeliu sme počuli: Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
A tento chýr sa dostal až k nám.
A čo tak, opojiť sa radosťou. Aj to sa stáva. Stalo sa to aj Anne. Preto po čase príde Bohu do jeho stánku ďakovať a spieva: Srdce mi plesá v mojom Bohu. (Refrén) a pokračuje známym chválospevom. (1 Sam 2. hlava).
Tak je to. Ak nevieme svoju bolesť a svoju radosť dávať Bohu, potom potrebujeme „chémiu“ a ničíme svoje meno i svoje zdravia – svoje šťastie.
Turzovka - Dom sv. Jozefa, 9.1.2018