Bazil sa narodil roku 330 v kresťanskej rodine v Cézarei v Kapadócii.
Keď získal vzdelanie a pokročil v čnostiach, začal viesť pustovnícky život. Ale roku 370 sa stal biskupom v svojom rodnom meste. Bojoval proti ariánom. Napísal mnoho vynikajúcich diel, najmä mníšske pravidlá, podľa ktorých žijú mnohí východní mnísi ešte dnes. Veľkodušne pomáhal biednym. Zomrel 1. januára 379.
Aj Gregor sa narodil roku 330 neďaleko Nazianzu. Veľa cestoval, aby získal vedomosti. Nasledoval priateľa Bazila do samoty, ale vysvätili ho za kňaza a za biskupa. Roku 381 ho vyvolili za carihradského biskupa. No pre rozkoly, ktoré rozbíjali jeho cirkev, vrátil sa do Nazianzu a tam zomrel 25. januára 389 alebo 390. Pre vynikajúcu učenosť a výrečnosť nazvali ho „teológom“.
Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského sa môžete dočítať o hlbokom priateľstve dnešných svätcoch.
Túžba po vedomostiach nás viedla do rozdielnych krajín, ako keď sa tok nejakej rieky rozdvojí pri prameni, ale znova sme sa zišli, akoby dohovorení, v Aténach, v skutočnosti to však bolo Božie riadenie.
Vtedy som vzdal môjmu veľkému Bazilovi hold, lebo som videl vážnosť v jeho správaní a zrelosť i múdrosť v reči. A nielen ja sám, ale aj iných, ktorí ho ešte nepoznali, som presviedčal, aby urobili to isté. A mnohí si ho hneď veľmi vážili, najmä keď ho už poznali z počutia.
Čo z toho vzišlo? On azda jediný zo všetkých, čo prišli do Atén študovať – výnimka zo všeobecne platného poriadku –, získal si oveľa väčšiu úctu, než aká patrila začiatočníkovi. To bola predohra nášho priateľstva, tu bola prvá iskra našej vzájomnej náklonnosti; takto nás zranila obapolná láska.
Po čase sme sa navzájom priznali k svojej túžbe, k filozofii, ktorá nás oboch zaujala. Vtedy sme už boli jeden pre druhého všetkým: bývali sme pod jednou strechou, jedli sme pri jednom stole, spoločne sme pracovali. Mali sme jeden a ten istý cieľ a naša túžba nás spájala zo dňa na deň vrúcnejšie a pevnejšie.
Viedla nás rovnaká nádej na získanie vedomostí, čo ináč budí medzi ľuďmi najväčšiu závisť. Medzi nami však závisť nebola, ale zápolenie sme si cenili. A súperili sme nie v tom, kto z nás bude prvý, ale kto dopraje prvenstvo druhému, lebo každý pokladal slávu druhého za svoju.
Zdalo sa, akoby v oboch bola jedna duša, ktorá oživuje dve telá. Aj keď nemožno vôbec veriť tým, čo tvrdia, že všetko je prítomné vo všetkom, nám možno pokojne veriť, že sme boli každý v tom druhom a pri druhom.
Obaja sme sa namáhali a usilovali len o jedno, o čnosť a život pre budúcu nádej. A tak sme sa pripravovali vysťahovať sa z tohto sveta prv, ako ho budeme musieť opustiť. Toto sme mali pred očami a podľa toho sme usmerňovali svoj život i celú svoju činnosť: riadili sme sa Božími prikázaniami a jeden druhého povzbudzovali v úsilí o čnostný život. A nech to nik nepokladá za vystatovanie, keď poviem, že sme boli jeden pre druhého normou a pravidlom na rozlišovanie dobra a zla.
A kým iní majú všelijaké prímenia, či už po rodičoch alebo si ich sami získali svojou prácou a úsilím, pre nás existovala len jedna veľká vec a veľké meno: byť a menovať sa kresťanmi.
Modlime sa
Láskavý Bože, ty si osvietil svoju Cirkev príkladom a náukou svätého Bazila a Gregora; dopraj, prosíme, aby sme s pokorným srdcom prijali tvoju pravdu a dôsledne ju dosvedčovali skutkami lásky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.