Mal 3, 1-4. 23-24, Lk 1, 57-66
Veľkosť a malosť človeka!
Dva protichodné pojmy!
Objavujú sa paralelne počas celých dejín ľudstva – niektorí jedinci sa cítia byť veľký, ponižujú iných mysliac si čo znamenajú!
Niektorí zas boli a sú ubití, malí, menejcenní.
Niekedy sa tieto protichodné vlastnosti objavujú v jednej osobe. Podľa nálady a situácie. Majú svetle chvíľky, uvedomia si, že niečo „zorali“ a bolí ich to! Inokedy, ak niečo zvládnu, vystatujú sa, naraz sú veľkí.
Inokedy podľa toho s kým sú. Ak sú so šéfom, tak sú servilní, ak ich dusí vrchnosť, tak oni potom dlávia podriadených. Koľkokrát napríklad doplatia na problémy v robote členovia rodiny!
Prorok Malachiáš v prvom čítaní predstavuje Mesiáša, pri ktorom sa bude človek cítiť malý: Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Neostane pri malosti človeka, lebo vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych. Poukazuje na to, že Boh – Stvoriteľ robí človeka veľkým. Písme sväté to spomína aj v súvislosti s jeho stvorením.
Veľkosť človeka je naznačená i v evanjeliu v spojení s narodením Jána Krstiteľa. Zaznelo tam: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.
Vo zvolaní: Čím len bude tento chlapec? sa zračí jeho budúca veľkosť. A opäť je to pretože Pánova ruka bola s ním.
Čo teda s našou malosťou a veľkosťou? Pripomeňme si prvé Božie prikázanie: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jemu budeš slúžiť“. Klaňať sa Bohu a jemu slúžiť nie je pokorovanie. Je to veľkosť človeka, lebo sa klania Iba Stvoriteľovi a nie veciam! Nie je ničím otrokom, lebo tento Stvoriteľ je Láska a chce našu ozajstnú veľkosť a šťastie!
Turzovka, 2017