1 Sam 1, 24-28, Lk 1,46-56
V STV bola relácia o Kanaďanovi, ktorý si zobral Slovenku.
Mal dobré názory. Nehovoril o biznise, úspechoch... Hovoril o tom, že človek aby bol šťastný potrebuje rodinu. Majú syna a vyjadril sa, že ak nebudú mať ďalšie dieťa, že si ho adoptujú, lebo je povinnosťou dávať sa.
Mnohí z vás to aj realizujete. Dávate svoju lásku opusteným deťom v tomto ústave. Vy čo máte vlastné detí sa dávate ešte navyše. Jeden český ekonóm vyrátal, že jedno dieťa do 18 rokov stoji rodičov okolo 50 000 €. To je len po hmotnej stránke! A kto vyčísli dar psychického, citového života!
- čítanie – Anna sa toľko modlí za Samuela. Nakoniec ho dáva Bohu. Prečo?
Vyzerá ako keby sa Anna chcela zbaviť hanby pred ľuďmi, že nemá dieťa a keď ho už má, tak ho dá do chrámu. Som presvedčený, že to tak nebolo.
Skôr je to jej materinská intuícia, že toto je jeho cesta ku šťastiu. Uvedomila si to, čo si často neuvedomujú dnešní rodičia, že dieťa je nezaslúženým Božím darom.
V evanjeliu vidíme, že Mária si tiež uvedomuje, že dieťa je pre ňu požehnanie. Dar pre jej osobu a nielen pre ňu! Dáva tu radosť Bohu. Neskôr, o 40 dní po narodení dáva aj dieťa – spomeňme obetovanie v chráme a o 33 rokov pod krížom.
K čomu to viedlo Máriu? Zostala u Alžbety asi tri mesiace – pomáhala. Vďačnosť Bohu sa prejavuje vďačnosťou k ľuďom.
Vianoce veľmi vážna a dôležitá vec. Boh obdarováva človeka.
Ak cítime vďačnosť je to pre naše obohatenie. Ak obohatíme iných, budeme ešte viac obohatení – šťastní.
Chceš byť šťastní, rob šťastným druhého!
Turzovka – Dom sv. Jozefa, 2017