Narodil sa okolo roku 1474 z domorodého indiánskeho kmeňa na území dnešného Mexika.
Na vrchu Tepeyac, v blízkosti hlavného mesta Mexika, sa mu zjavila Božia Matka a skrze neho, muža obdareného čistou vierou, pokorou a horlivosťou, dosiahla, aby sa na tom mieste postavil kostol k úcte Panny Márie Guadalupskej, v ktorom v roku 1548 spočinul v Pánovi.
V Guadalupe (Mexiko) je obraz Panny Márie, ktorý nenamaľovala ľudská ruka, ale vznikol mimozemským pôsobením v decembri roku 1531.
Prvého mexického biskupa, františkána Fray Jána de Zummáraga, ktorý viedol katolícke misie medzí Indiánmi Aztékmi navštívil pokrstený domorodec Ján Didaka. Ten biskupovi povedal, že sa mu viac ráz zjavila Nebeská matka a poprosila ho, aby odovzdal odkaz, ktorý je zároveň prianím. Na pahorku Tepeyac má byť postavená kaplnka. Biskup však Jánovi neveril. Chcel taký dôkaz, ktorý by zjavenia Panny potvrdil.
Keď sa Ján Didaka opäť stretol s Máriou na zvyčajnom mieste, vyžaloval sa jej: - Presvätá Panna, otec biskup mi nechce veriť, žiada dôkaz. Panna odpovedala: - Chod zajtra na vŕšok Tepeyac a biskupovi zanes kvety, ktoré tam nájdeš!
Na druhý deň, už zavčas rána, vybral sa Didaka na vŕšok. Medzi skalami, kde takmer nikdy nič nevyrástlo, uvidel pre neho neznáme kvety. Bolí to nádherné červené kastílske ruže. Nesmierne prekvapený, veď navyše bol december a teplota v tú noc klesla pod bod mrazu, natrhal z nich veľkú kyticu a vložil ju do zástery, ktorú domorodci nosia vpredu a nazývajú tilma. Potom sa ponáhľal do biskupského sídla, kde pred biskupom i ďalšími prítomnými ľuďmi zásteru roztvoril. Krásne červené ruže sa rozsypali po zemí a prítomní vykríkli od prekvapenia. Úžas sa však ešte zmnohonásobil vo chvíli, keď biskup zbadal na tilme obraz mladej devy, oblečenej tak, ako sa zvykli obliekať princezné. Deva má na sebe šaty červenej farby a modro zelenkastý plášť posiaty hviezdami.
Pri pohľade na tú nevšednú krásu padli všetci na kolená. Biskup nariadil na určenom mieste postaviť kaplnku na počesť Matky Božej. V nej sa počas siedmich rokov dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Hoci dovtedy žili v mnohoženstve, od tých čias si volili iba jednu legitímnu manželku.
Prvých sto rokov bol obraz Naša milá Pani z Guadalupy vystavený bez ochrany pred škodlivým vplyvom počasia aj množstva ľudí, ktorí sa ho dotýkali či už ústami, ružencami alebo ďalšími svätými predmetmi, a napriek tomu sa nerozpadol. Pritom zástera tilma utkaná z vlákien rastliny agávy má životnosť najviac dvadsať rokov. Obraz zasklili a dali mu skvostný rám až v roku 1647. Roku 1921 položil neznámy terorista na oltár bombu ukrytú v kvetoch. Výbuch však zničil úplne iný obraz, čiastočne oltár, rozbil všetky okná, no posvätný obraz ostal absolútne neporušený.
O päťdesiat rokov neskôr technici čistili jeho strieborný rám a nešťastnou náhodou prevrhli fľašu s kyselinou dusičnou. Pár kvapiek kvaplo aj na obraz. Napriek tomu sa maľba nerozleptala! Ostali na nej stopy iba akoby od vody. No aj tie po krátkom čase vyprchali bez stopy.
Obraz má výšku 142 centimetrov. Panna s vlasmi rozdelenými uprostred, stojaca na Mesiaci a podopieraná anjelom s krídlami, je vysoká 122 centimetrov. Okolo jej tela vyžarujú lúče.
V poslednom období obraz dôkladne skúmali mnohí odborníci. Napríklad aj nositeľ Nobelovej ceny za chémiu Richard Khun, Dr. Calagana a prof. Juda B. Smith, členovia vedeckej skupiny laboratórií NASA ho skúmali presvietením rôznymi lúčmi.
Výsledky výskumov zhrnul v článku profesor Torcusto Luce de Tena. člen Kráľovskej španielskej akadémie vied takto:
Podkladom obrazu je nepreparovaná látka, utkaná z vlákien agávy. Udržanie kvality látky a farieb na nej taký dlhý čas je nevysvetliteľné. Na látke nie sú po presvietení zistené nijaké náčrty, aké si zvyknú robiť aj slávni maliari. Nedajú sa zistiť ani nijaké ťahy štetcom. Obraz je vytvorený akoby jedným ťahom, bez váhania a opráv. Použitá technika nanášania farieb je v dejinách maliarstva neznáma, nedá sa vôbec napodobniť a pôvod farieb zistiť. Farby na obraze totiž nie sú rastlinného, živočíšneho ani nerastného pôvodu. Obraz akoby od seba odpudzoval prach i hmyz a hoci okolie baziliky je prímorské, plné soľných výparov, ani tie ho nepoškodzujú. Hviezdy na plášti Panny sú usporiadané v takej hviezdnej konštelácii, akú vidieť nad Mexikom za jasných nocí.
Známy očný špecialista de Tria Lauoignet preskúmal silným oftalmoskopom oko portrétu, a to, čo zistil, ho nesmieme prekvapilo. V zreničke oka uvidel ľudskú postavu!
Ešte bližším výskumom potom odborníci poverili Ing. Tonsmanna. Dostal k dispozícii techniku používanú na štúdium fotografií urobených z umelých družíc. Digitalizáciou bola fotografia obrazu rozdelená na plôšky jedného milimetra štvorcového a tie sa potom skúmali pod 2 500-násobným zväčšením. Ing. Tonsmanovi, ale aj ďalším prítomným sa naskytol nevšedný výjav.
Na zreničke Panny Márie je sediaci Indián s dlhými vlasmi. Vedľa neho sedí holohlavý starší človek s bielou bradou, rovným orlím nosom a z oka mu padá slza. V tejto postave mnohí identifikovali španielskeho biskupa. Pri ňom vidieť mladšieho muža, pravdepodobne Jána Gonzalesa, biskupovho tlmočníka a sekretára. Uprostred, otočený k biskupovi, sa nachádza človek v mužnom veku, s bradou, fúzami, veľkým nosom a privretými očami. Na hlave má kapucňu. Je to Indián Ján Didaka vo chvíli, keď otváral svoju tilmu, z ktorej vypadli na zem červené ruže. V oku Panny je však aj černoška s kučeravými vlasmi (asi služobná), muž a žena, niekoľko detí s nakrátko ostrihanými vlasmi a niekoľko osôb v habitoch. (Zo štúdie testamentu biskupa Zummaraga vyplynulo, že pred smrťou udelil milosť čiernej otrokyni).
Podľa úsudku odborníkov je táto miniatúrna maľba v zreničke úplne nevysvetliteľná. Takú miniatúru totiž nedokáže na tomto svete namaľovať nijaký človek.
V pôvodnej reči, akou rozprával Indián Ján Didaka, sa Guadalupe vyslovovalo Guatlaxupeh. Keďže pre Španielov bolo ťažko vysloviteľné, skrátili ho na Guadalupe. Význam tohto názvu je nasledovný: Tá, ktorá šliape po hadovi.
Roku 1976, keď už začala byť bazilika pre svoj dlhý vek nebezpečná, postavili mexickí veriaci novú skvostnú baziliku. Je to jeden z najväčších chrámov sveta. Na jeho čelnej stene tróni zázračný obraz. Svätyňou prechádzajú pútnici z celého sveta. Za rok vyše dvanásť miliónov (v Lurdoch je to päť miliónov). Baziliku navštívil aj americký prezident J. F. Kennedy a francúzsky prezident Ch. De . Gaulle. Zastavil sa v nej aj Ján Pavol II. na svojej ceste do Mexika a uctil si obraz Panny Márie Guadalupskej.
Zdroj. (Ne)uveriteľné Tá ktorá šliape po hadovi VIERA VIČANOVÁ, Život 52/95