Dan 7, 2-14, Lk 21, 29-33
Čítania posledného týždňa cez rok nám všetkým ukazujú na koniec časov, ľudovo zvykneme povedať „koniec sveta".
Keby som teraz vyhlásil: „Zajtra bude koniec sveta!", mnohí z vás by možno upadli do zmätku. Možno by sa to dalo ešte lepšie formulovať. Prišiel by som za niekým z vás a povedal: „Zajtra odchádzaš z tohto sveta!“ Skúste sa zamyslieť, čo by ste robili do zajtra. Obyčajne naša reakcia na takéto reči je ako keby sa blížila katastrofa. Upadneme do zmätku a depresie. Nemalo by to tak byť! Dnešné evanjelium, ak sme skutočne Kristovi učeníci, nás učí inému postoju.
Ježiš nás poučuje, že ak uvidíme, že sa toto všetko deje, máme si uvedomiť, že Božie Kráľovstvo je blízko. To Božie Kráľovstvo, za ktoré sa denne modlíme v Otčenáši.
Boh stvoril svet a určil mu všetko to, čo sa má počas jeho trvania splniť. Nič nemohlo vzniknúť bez toho, že by Boh nebol dal tomu existenciu. Ale takisto nič nemôže pominúť, kým sa nestane všetko to, kvôli čomu to bolo stvorené. Preto Biblia tak často hovorí o „plnosti času“. Všetko prichádza a stáva sa vtedy, keď sa čas naplnil. O to viac to platí pre život človeka. Zdá sa nám, že mnoho úmrtí je náhodných, predčasných; ako keby, napríklad tragická smrť mladého človeka, nečakane prekazila splnenie danej úlohy. Vtedy ľudia zvyknú povedať: „Keby tam nebol šiel, nebolo by sa to stalo a on mohol byť ešte medzi nami.“ Ale to je všetko ľudská ilúzia. Plány Božie a plány človeka sú často odlišné. Boh nikoho nepovoláva k sebe predčasne, ale vtedy, keď sa „stane všetko“, čo patrilo k jeho životu, teda keď sa jeho čas naplní.
Pred rokmi akýsi pán cestoval zo Švajčiarska do Talianska. Kúpil si lístok a chcel nasadnúť do elegantného expresu, ale zmeškal vlak. Odišiel mu pred nosom a on s lístkom ostal stáť na peróne. Nadával sa, až sa hory zelenali. Najviac nadával na svoju ženu, lebo vraj ona zavinila, že zmeškal vlak. Bol celý nešťastný, lebo na druhý deň ráno mal byť rozhodne v Taliansku. Už si chcel najať auto aby dobehol expres, ale si to rozmyslel. Čakal celé tri hodiny na skromný "Bummelzug", na ktorom nebolo prvej triedy a nasadol do neho uprostred nadávok a zlorečení. Vlak sa pohyboval veľmi pomaly a trpezlivosť toho pána bola už u konca. Na jednej stanici ostal vlak stáť a bolo počuť krik: "Všetci vysadnúť!" "Ešte to mi bolo treba!" - zahundral si netrpezlivý pán. Vysadol z vlaku s najväčšou nechuťou, ale čoskoro sa uspokojil. Na stanici uzrel nápis, že expresný vlak, - ktorý zmeškal – vykoľajil a zhorel. Po prečítaní toho nápisu už nešomral. Zo srdca sa tešil, že šťastnou náhodou nasadol do skromného "Bummelzugu".
Milovaný v Kristu! Sme cestovateľmi, pútnikmi na tejto zemi, a na našej životnej ceste nezáleží na pohodlnom cestovaní a na mäkkých kanapách, hlavnou vecou je, aby sme šťastlivo došli k svojmu životnému cieľu, k svojmu nebeskému Otcovi...Môžu nás zastrašiť zaručene pravdivými správami, že vtedy a vtedy príde koniec sveta, nedajme sa nachytať na tieto veci, veď Ježiš nás uistil, že o tom dni a hodine vie iba Nebeský Otec. Nechcime vedieť presne miesto a čas, ale žime každý okamih nášho života tak, akoby bol posledný. Napĺňajme ho modlitbou a dobrými skutkami viery, a tak čakajme nášho Pána.
Brezno, 27- novembra- 2009 Diakon Ján Zsoka