Dan 1, 1-6. 8-20, Lk 21, 1-4
Často nepozeráme na darcu, ale na dar.
Ilustrácia: Krstná mama príde a dá svojmu krstniatku autíčko. Chlapca darček natoľko pohltí, že si nevšíma darcu.
Tak je to aj s dospelými! Nebadáte to medzi deťmi a rodičmi? A máte skúsenosť, že tí rodičia čo deťom veľmi veľa dali nemajú u nich úctu a deti sú rozvadené pre majetky.
A naopak! Už viac raz som počul: Nič nenechali tým deťom a ako si ich uctia. Opäť na ilustráciu. Jeden pán hovorí: Bol som teraz na hroboch. Všimol som si nádherný pomník Verony a jej manžela. Tak, tie deti im urobili takýto pomník. To by som nikdy nepovedal. Až mi slzy vošli do oči. A dodal už spomenuté: Tí rodičia im nič nenechali. Zdá sa nechali.
Tak je to aj vo vzťahu k Bohu. Ľudí často opantal svet, ktorý dostali až zabudli na Darcu.
Aký iný bol Daniel a jeho spoločnici. Čítali sme: Ale Daniel si zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovským pokrmom ani vínom, ktoré pil kráľ.
Čudujete sa, že Boh pozerá na nás nie našimi očami, ktoré vidia iba veľkosť daru?
Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní – zaznelo z úst Pána Ježiša.
Skúsme sa pozerať na darcov a nielen na dary. A nezabúdajme na Darcu všetkého!
Turzovka, Dom sv. Jozefa 27.11.2017