Katedrála je materský (biskupský) chrám diecézy, možno povedať: hlavný biskupov kostol.
Katedrála je odvodená z gréckeho slova katedra a v pôvodine znamená: katá – hore a hédra – stolec, sedadlo.
Je to teda kostol v ktorom v prvom rade učí biskup, plní svoj učiteľský úrad. Vyučuje ľud. To všetko preto, aby sme sa stávali členmi Ježišovho spoločenstva – Cirkvi.
Bude vhodné, ak si pri tejto príležitosti prečítame z Homílií kňaza Origena o Jozuem, Nunovom synovi (Origenes *185 †253).
Všetci, čo veríme v Krista Ježiša, sme nazvaní „živými kameňmi“ podľa výroku Písma: „Aj vy, ako živé kamene dajte sa vbudovať do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ (porov. 1Pt 2,5)
A ako na hmotnej stavbe hľadíme mohutnejšie a pevnejšie kamene položiť ako prvé do základov, aby sme na ne mohli spokojne uložiť ťarchu celej budovy, tak musíš pochopiť, že aj zo živých kameňov sú niektoré v základoch tejto duchovnej budovy. A kto je to položený v základoch? „Apoštoli a proroci.“ Tak vraví Pavol, keď učí: „Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán.“ (porov. Ef 2,20)
Ale aby si sa, milý poslucháč, vhodnejšie pripravil na zabudovanie do tejto stavby a bol jedným z kameňov blízko základu, všimni si, že aj sám Kristus je základom budovy, ktorú tu opisujeme. Lebo apoštol Pavol hovorí: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený – a je ním Ježiš Kristus.“ (1Kor 3,11) Preto sú blažení tí, čo postavili duchovné a sväté budovy na tento vznešený základ.
Ale v tejto budove chrámu je potrebný aj oltár. A ja si myslím, že každý z vás, „živých kameňov“, kto je schopný aj ochotný modliť sa, a tak vo dne a v noci obetovať Bohu verejné modlitby a prinášať žertvy ďakovných slávností, patrí k tým, z ktorých si Ježiš stavia oltár.
A všimni si, akú slávu majú kamene oltára: totiž „ako zákonodarca Mojžiš rozkázal postaviť oltár z neporušených kameňov, ktorých sa železo nedotklo“ (porov. Joz 8,31; Dt 27,5). Kto sú tie neporušené kamene? Takýmito neporušenými kameňmi mohli byť svätí apoštoli, lebo všetci spoločne stavali jeden oltár tým, že boli jednomyseľní a svorní. Veď všetci o nich hovoria, že sa spolu jednomyseľne modlili a, otvoriac ústa, hovorili: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých.“ (Sk 1,24)
Teda tí, čo sa vedeli jednomyseľne, jedným hlasom a jedným duchom modliť, iste boli hodni a schopní spoločne vytvoriť jeden oltár, na ktorom mohol Ježiš priniesť Otcovi obetu.
Vynaložme teda aj my všetky sily a hovorme jednomyseľne, zmýšľajme rovnako, nerobme nič škriepne ani pre márnu slávu, ale ostaňme jednotní a svorní; potom sa hádam budeme môcť aj my stať oltárnymi kameňmi.
Modlime sa.
V chráme, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Všemohúci Bože, pre tvoju dobrotu môžeme každoročne sláviť deň posvätenia tohto chrámu; vyslyš prosby svojho ľudu a dopraj, aby sa na tomto mieste vždy konala tebe milá služba a na nás hojne zostupovala milosť vykúpenia. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Mimo chrámu, ktorého výročie posviacky sa slávi:
Vznešený Bože, pripravuješ si z nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v tvojich veriacich a budoval z nich nebeský Jeruzalem. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Alebo:
Všemohúci Bože, ty povolávaš veriacich, aby tvorili Cirkev, chrám Ducha Svätého; daj, aby ľud zhromaždený v tvojom mene tebe sa klaňal, teba miloval a nasledoval a pod tvojou ochranou dosiahol prisľúbenú nebeskú blaženosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.