Hieronym sa narodil okolo roku 345 v meste Stridone, ktoré ležalo na dalmatínsko-panónských hraniciach v blízkosti terajšieho mesta Lubľany.
Ako mladík študoval v Ríme gramatiku, rétoriku a filozofiu. Mal výbušnú povahu. Roku 374 odišiel do Malej Ázie, stade do veľkomesta Antiochie v Sýrii a potom na púšť, kde sa venoval pokániu a štúdiu Sv. písma. Od roku 382 do 385 bol v Ríme poradcom a tajomníkom pápeža Damaza I. Od roku 385 žije v Betleheme v Palestíne a venuje sa najmä prekladaniu Sv. písma do latinčiny. Tento preklad sa volá Vulgáta. Bol vedecky činným aj v iných náboženských odvetviach. Zomrel 30. septembra roku 420. Je jedným zo štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.
Premýšľaj o nej!
Po smrti svojho služobníka Mojžiša Boh takto poúčal Jozua: «Nech sa nevzďaľuje kniha tohto Zákona od tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne i v noci, aby si starostlivo zachoval všetko, čo je v nej napísané. Potom budeš mať šťastie vo svojom podnikaní » (Joz 1,8).
Pravdivosť Božích slov neskúsil len služobník Boží Jozue, ale i svätec dňa, svätý Hieronym. Pochádzal z Dalmácie, kde sa narodil okolo r. 345 v Stridone. Rodičov mal zámožných, ale i zbožných. Nadaného syna poslali študovať do Ríma.
Hieronym nadobúdal vzdelanie, ale duchovne tým viac upadal. Veda ho naplnila pýchou, styky s pohanskými učencami ho okradli o zbožnosť. Oddal sa roztopašnosti ako pohania. Boh však nad ním bdel. Hieronym vycítil, že pohanské neviazanosti ho robia prázdnym. Začal viac študovať a po úspešnom skončení štúdií dal sa na cesty po západnej Európe. Zavítal tak do slávnej školy v Trevíre.
Tu čakala na neho milosť. Hieronym poznal prázdnotu sveta, začal viac študovať Sväté písmo a Otcov. Kniha Zákona začínala mu byť sprievodcom života. Premýšľal o nej. Jeho cesta života začínala byť správnou a múdrou. Vyhľadal najprv Otcov z púšte. Na ich príklade sa učil, čo je to múdrosť Svätého Ducha. Potom odišiel sám na púšť Chalkis, kde robil pokánie za svoje hriechy. Ani tu nebol oslobodený od bojov a nápadov satana. Hieronym musel tvrdo zápasiť sám so sebou. Vrhal sa pod kríž a s plačom volal k Bohu o pomoc. Takto pokrstený vlastným ponížením, stal sa súcim nástrojom pre Božie dielo. Dal sa na štúdium orientálnych rečí, zdokonalil sa najmä v hebrejčine. Milosťou osvietený na podnet pápeža Damaza pustil sa do veľkolepej práce. Sväté Písmo-knihu Zákona, ktorá už upravila jeho život, preložil znovu do latinčiny.
Božie slovo sformovalo najprv jeho dušu. Svätec ho použil ako vzácny dar k Božej cti, ku spáse svojej a k spáse mnohých iných.
Svoju vďačnosť prejavíme teraz tým, že táto «kniha nebude sa od nás vzďaľovať. Budeme o nej premýšľať,» ako to robila za svojho života Matka Ježišova. Ona prvá uvažovala o tom, čo počula... čo videla. Panna múdra! Venovala sa celá Božiemu Slovu!
Hieronym ju v tom nasledoval. Táto kniha bola pre neho ohňom, ktorý v ňom strávil všetok hriech. Pokrmom, ktorý čím viac požíval, tým väčší hlad v ňom vyvolával. Bola mu silou, s pomocou ktorej zvíťazil nad sebou, svetom a diablom!
Znamenala preňho aj pokoj, v ktorom sa dalo plne pracovať, plne žiť a šťastne umierať.
Táto kniha vychovala ho na svätca. Na smrteľnom lôžku mohol šťastný zavolať:
«Miláčkovia! Prinášate mi radostnú zvesť, že smiem odcestovať. Boh vám odplať za túto radostnú zvesť! Nadišla najkrajšia chvíľa môjho života, ó, smrť! Aká si krásna! Aká si príjemná!»
Brat, sestra! Premýšľajme aj my o nej, o Svätom písme. Hoci má tvrdé normy pre život, uľahčuje predsa tú najtvrdšiu vec pre každého — umieranie!
Premýšľajme o nej, ako svätá Panna premýšľala! Všetko si zachovávala vo svojom srdci...
Sväté písmo, ktoré nám brat Hieronym sprístupnil, je Kniha kníh, lebo je to Ježiš Kristus! Podobne ako v Eucharistii, je prítomný aj vo Svätom písme. Ak sa nedostanem na svätú omšu Obety, môžem prijať Ježiša Krista aspoň v jeho Slove!
ROZHODNUTIE
Vážna polhodinka štúdia alebo čítania Svätého písma!
Miriam Liptovská: Celý rok so svätými.