Rim 8,28-30, Mt 18,1-23
Už s vám stalo, že ste zabudli na niečie narodeniny?
Ak áno, tak bol z toho smútok, možno výčitky: Ani si si na mňa nespomenul...!
Niektoré slávnosti berieme ako povinnosť, na niektoré sa tešíme a tie si aj zapamätáme. Toho narodeniny slávime, koho máme radi, na kom nám záleží. Meniny nám pripomenie kalendár – narodeniny si musíme zistiť a zapamätať.
Čie narodeniny slávime v Cirkvi? Všetkých, ktorých si uctime ako svätých. U nich si však pripomíname „narodeniny pre nebo“. Spomienka na nich je zvyčajne v deň smrti.
V niektorých prípadoch predsa slávime aj narodeniny pre tento svet. Sú to narodeniny:
Pána Ježiša – Vianoce.
Narodenie Jána Krstiteľa – je spomínané aj v evanjeliu.
Narodenie Panny Márie - lebo jej narodením začínajú veľké veci. Je zornica pripomínajúca príchod Slnka spravodlivosti.
Patrí sa dnes pouvažovať v čom je veľkosť Panny Márie? To, že sa narodila? To, že porodila Ježiša?
Všimli ste si lekciu? Čítali sme: ktorých predpoznal, tých aj predurčil. Stvoriteľ predpoznal Pannu Máriu – v tom zmysle, že zvládne a prijme náročnú úlohu a preto ju predurčil na veľké veci. A obdaroval darmi. Anjel ju nazval milostiplná.
V čom je veľká Panna Mária? Stala sa služobnicou Pána.
Podľa legendy vidí Adam tri obrovské moria: Potu, slz a krvi.
More potu - V pote tváre budeš jesť svoj chlieb – zaznelo aj pre neho.
More slz - Videl svoj hriech a nezmyselnosť života.
More krvi – Sám zažil vraždu svojho syna Ábela.
To už niet nádeje? - pýta sa Adam. Bola. Videl vznešenú ženu odetú do slnka a počul: Jej Syn napraví čo si ty pokazil!
Akousi predzvesťou ľudovej úcty Ježišovej matky bolo zvolanie istej ženy zo zástupu, ktoré podáva Lukášovo evanjelium (Lk 11, 27 n).
Táto jednoduchá poslucháčka zo zástupu bola nadšená Ježišovým kázaním. Keďže ženy neostávajú iba pri veci, ale sú vnímavé na osobné a životné súvislosti, jej nadšenie sa prenieslo aj na Ježišovu matku, ktorá vychovala takého syna. Svoje city vyjadrila slovami, ktoré síce akoby vyzdvihovali telesnú stránku materstva, ale boli iba hrubšou škrupinou, ktorá skrývala jadro hlbokého obdivu k Spasiteľovej matke. "Blažený život, ktorý ťa nosil, a blažené prsia, ktoré si sal."
Kristus neodmietol ženine slová, ale poukázal na hlavný základ blaženosti, ktorú možno dosiahnuť v ním ohlasovanom kráľovstve: "Ešte blaženejší sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho." Iba telesné Máriino materstvo by nestačilo na jej veľkosť v novom mesiášskom poriadku. Tam by bol väčší každý, kto by viac počúval a zachovával Božie slovo ako ona. Ale jestvuje taký človek? Prvé dve kapitoly Lukášovho evanjelia poukazujú práve na duchovnú veľkosť milostiplnej Božej služobnice, ktorá viac ako iný počúvala Božie slovo a zachovávala ho. Tak v srdci, ako aj v živote.
Prečo slávime teda narodenie Panny Márie? Lebo ona zvládla veľké i malé úlohy.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 2017