Narodil sa v Norcii v Umbrii okolo roku 480. Vychovali ho v Ríme.
V subiackom kraji začal pustovnícky život, kde zhromaždil aj žiakov, a odtiaľ sa odobral na Monte Cassino. Tam založil slávny kláštor a napísal rehoľné pravidlá, ktoré sa rozšírili po všetkých krajinách, a tak sa právom nazýva patriarchom západného mníšstva.
Zomrel 21. marca 547, ale už koncom 8. storočia sa jeho spomienka v mnohých krajinách slávila v dnešný deň.
Pavol VI. ho apoštolským listom Pacis nuntius zo dňa 24. októbra r. 1964 vyhlásil za patróna celej Európy.
Z rehoľných pravidiel svätého opáta Benedikta
Predovšetkým ak začínaš niečo dobré robiť, pros Krista vrúcnou modlitbou, aby to on zdokonalil. Aby sa ten, čo nás už láskavo zarátal do počtu synov, nemusel raz rmútiť za naše zlé skutky. Lebo ho máme za jeho dary ustavične tak poslúchať, aby nás raz nielen nevydedil ako rozhnevaný otec svoje deti, ale aby nás ako obávaný pán, pobúrený našimi hriechmi, nevydal na večný trest ako naničhodných sluhov, ktorí ho nechceli nasledovať do slávy.
Vstaňme teda konečne, ako nás vyzýva Písmo: „Nadišla hodina, aby sme sa prebudili zo sna.“ Otvorme oči pre božské svetlo a napäto počúvajme božský hlas, ktorý nás denne volá a napomína: „Čujte dnes jeho hlas: Nezatvrdzujte svoje srdcia.“ A opäť: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“
A čo hovoril? „Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej.“ „Choďte, dokiaľ máte svetlo života, aby vás nezastihla tma smrti.“
Pán hľadá v množstve ľudu, ku ktorému toto volá, svojho robotníka, a znovu hovorí: „Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch?“ Ak toto začuješ a odpovieš: „Ja,“ povie ti Boh: „Ak chceš mať pravý a večný život, zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej. Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.“ „A keď to urobíte, moje oči spočinú na vás a môj sluch sa nakloní k vašim prosbám a skôr, ako ma budete volať, poviem vám: Tu som!“
A čo môže byť pre nás, milovaní bratia, lahodnejšie, ako tento Pánov hlas, ktorý nás volá? Hľa, Pán nám vo svojej láske ukazuje cestu života.
Prepášme si teda bedrá vierou a konaním dobrých skutkov a vedení evanjeliom kráčajme po jeho cestách, aby sme si zaslúžili vidieť toho, „ktorý nás povolal do svojho kráľovstva“. Ak chceme prebývať v stánku jeho kráľovstva, musíme bežať po ceste dobrých skutkov, ináč sa ta nedostaneme.
Tak ako jestvuje zlá, horká horlivosť, ktorá oddeľuje od Boha a vedie do pekla, jestvuje aj dobrá horlivosť, ktorá oddeľuje od chýb a vedie k Bohu a do večného života. Teda mnísi majú s veľkou láskou osvedčovať túto horlivosť, čiže „predbiehať sa vzájomne v úctivosti“, s najväčšou trpezlivosťou znášať svoje telesné i mravné slabosti, pretekať sa v poslušnosti; nik sa nemá hnať za tým, čo vyhovuje jemu, ale skôr za tým, čo osoží inému, majú si čisto prejavovať bratskú lásku, z lásky sa báť Boha, úprimnou a poníženou láskou milovať svojho opáta a vonkoncom ničomu nedávať prednosť pred Kristom, ktorý nech nás všetkých rovnako privedie do večného života.
Modlime sa.
Dobrotivý Bože, vo svätom opátovi Benediktovi dal si nám veľkého učiteľa duchovného života; prosíme ťa, pomáhaj nám, aby sme vždy na prvé miesto kládli lásku k tebe a veľkodušne kráčali po ceste tvojich prikázaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.