Gn 41, 55-57; 42, 5-7a. 17-24a, Mt 10, 1-7
Možno ste si všimli, že evanjelisti vždy na konci menoslovu apoštolov uvádzajú Judáša.
Pri jeho mene konštatujú: ...ktorý ho potom zradil (dnešné evanjelium), ...a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil (Mk 3,19), ... a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom (Lk 6,16).
Dokonca aj Pán Ježiš konštatuje: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol." To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich (Jn 6,70-1).
Takmer vždy pri jeho mene je nálepka zrady. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal... (Jn 12,4)
Takže, povolanie nie je ešte apoštolát. To platí aj pre nás. Preto sa stretávame pojmom: vykúpenie a spasenie.
Vykúpenie a spasenie. To sú dva pojmy, ktoré sa používajú v teológii a ktoré nie sú iba akademickou špekuláciou, ale veľmi dôležité pre nás. Je medzi nimi dosť dôležitý, ba podstatný rozdiel.
Vykúpenie
– je pojem, ktorý bol veľmi zrozumiteľný pre stredovek a starovek. Vtedy vykupovali ľudí z otroctva, alebo islamského zajatia. Teraz sa používa slovo výkupné. V náboženstve znamená, že Ježiš nás vykúpil svojou obetou na kríži.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi v čísle textu 622 hovorí: Kristovo vykúpenie spočíva v tom, že „prišiel položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28), to znamená „milovať svojich až do krajnosti“ (Jn 13,1), aby „boli vykúpení zo svojho márneho života, zdedeného po otcoch“(1 Pt 1, 18).
Naša nádej je pevná, lebo v jeho Synovi „máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1,14; Ef 1,7)
Spasenie
- Ja možnosť byť zachránený pre večnosť. Do spasenia sa musí zaangažovať aj človek. A táto angažovanosť má byť v Cirkvi. Pekne to vyjadril II. vatikánsky koncil: Opierajúc sa o sväté Písmo a podanie, tento svätý koncil učí, že táto putujúca Cirkev je potrebná na spasenie. Jedine Kristus je totiž Prostredníkom a Cestou ku spáse; a On sa nám stáva prítomným vo svojom Tele, to jest v Cirkvi. On sám výslovne prízvukoval nutnosť viery a krstu a zároveň potvrdil nevyhnutnosť Cirkvi, do ktorej ľudia vstupujú Krstom akoby bránou. Preto by sa nemohli spasiť ľudia, čo by nechceli vstúpiť do katolíckej Cirkvi alebo by v nej nechceli vytrvať napriek tomu, že dobre vedia, že ju založil Ježiš Kristus ako potrebnú. (Lumen gentium 14)
Teda. Judáš bol povolaný, ale nestal sa apoštolom, presnejšie – spreneveril sa (Sk 1,25).
My sme vykúpení, ale ešte nie sme spasení
Turzovka, 12.7.2017