Narodil sa roku 1491 v Loyole v Cantabrii v Španielsku.
Žil na kráľovskom dvore a bol vojakom. Keď sa obrátil k Bohu, v Paríži vyštudoval teológiu a zhromaždil okolo seba prvých spoločníkov, s ktorými potom v Ríme založil Spoločnosť. Má za sebou plodný apoštolát spismi a výchovou žiakov, ktorí sa veľmi zaslúžili o obnovu Cirkvi. Zomrel v Ríme roku 1556.
Z Autobiografie svätého Ignáca, ktorú podľa jeho rozprávania napísal Ľudovít Consalvus
Ignác bol vášnivo oddaný čítaniu márnych a nepravdivých kníh, ktoré opisovali hrdinské činy slávnych mužov. Len čo sa cítil lepšie, žiadal si niečo také, aby mu prešiel čas. Ale v tom dome sa nenašla nijaká taká kniha. Preto mu dali knihu s názvom „Život Krista“ a druhú „Kvet svätých“, obidve v materskej reči.
Po opätovnom čítaní týchto kníh prebúdzal sa v ňom značný záujem o to, čo opisovali. Neraz prestal čítať a v duchu sa vracal k tomu, čo čítal, a premýšľal o tom; inokedy sa vracal k tým prázdnym záujmom srdca, ktoré predtým zamestnávali jeho ducha, a k mnohým iným podobným veciam, podľa toho, čo sa mu núkalo.
Medzitým mu však prišlo na pomoc Božie milosrdenstvo a pri ďalšom čítaní vytláčalo tamtie myšlienky inými. Keď totiž čítal život Krista, nášho Pána, a svätých, vtedy premýšľal a sám si hútal: „Čo keby som urobil aj ja to, čo urobil svätý František? A čo keby som urobil ako svätý Dominik?“ Takto uvažoval o mnohých veciach. A tieto myšlienky ho zamestnávali dosť dlho. No potom sa okolnosti zmenili a opäť prišli oné márne svetské myšlienky, ktoré tiež trvali dlhší čas. Toto striedanie myšlienok ho držalo dlho.
Ale medzi týmito myšlienkami bol veľký rozdiel. Keď upieral myseľ na svetské veci, pôsobilo mu to veľkú slasť, no keď ho to unavilo a nechal to tak, cítil smútok a prázdnotu. Keď však premýšľal o prísnom živote, ktorý videl u svätých mužov, jeho duch cítil rozkoš nielen vtedy, keď o tom uvažoval v srdci, ale bol veselý aj vtedy, keď sa tým prestal zaoberať. Spočiatku si však tento rozdiel nevšimol a nevážil, až sa mu jedného dňa otvorili oči mysle a začal s prekvapením sledovať tento rozdiel, lebo zo skúsenosti zistil, že jeden druh myšlienok zanecháva v ňom smútok, iný zasa radosť. A toto bol prvý záver, ku ktorému dospel v duchovnom živote. Keď neskôr začal duchovné cvičenia, toto bolo prvé svetlo, ktorým argumentoval, keď učil svojich o rôznosti duchov, aby to pochopili.
Modlime sa
Všemohúci Bože, svätého Ignáca z Loyoly si povolal, aby šíril väčšiu slávu tvojho mena; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme podľa jeho príkladu a s jeho pomocou bojovali dobrý boj na zemi a spolu s ním dostali veniec slávy v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.