Jer 20, 10-13, Jn 10, 31-42
Včera sme chodili spovedať chorých v domácnostiach.
Bolo to už poobede po 14:00, bol som aj dosť unavený a ponáhľal som sa, lebo mi bolo ľúto tých chorých, že toľko čakajú, navyše sprevádzala ma staršia farníčka, preto som sa snažil zaparkovať čim bližšie pri dome chorého.
Sprevádzajúca teta mi hovorí: tu môžeme stať, nikomu nezavadziame a tu bývajú Bohu verní ľudia. Ale asi skôr myslela „bohuverní“ – ironicky. Platilo toto druhé. Lebo ako sme vystúpili, otvorilo sa okno a mladá pani na nás volá, aby sme si auto preparkovali, že zavadziame. Nevedel som komu, popri nás by prešiel aj nákladiak. Dokonca moja sprievodkyňa, i ja som niečo také počul, že nemám umyté auto. To bola pravda, lebo som chodil kde-kade. Žeby jej to zablatilo cestu? Ale posunul som sa aj tak ďalej.
A tu sa dostávame do problému, čo s takými ľuďmi, čo s takými susedmi? Ako to zvládate?
Po prvé:
Všetci si tu myslíme, že my nie sme takto a podobne protivní. Takže tu nejdem riešiť to, žeby sme sa mali polepšiť. Lebo ani táto spomínaná „milá pani“ si nemyslela, že je protivná a samozrejme ani ja. Ona si myslela, že si chráni výjazd z dvora, či čistotu cesty, ja, že nezavadziam, nešpiním jej cestu... Vidíte - nik sa necítil byť protivný!
Po druhé:
Takže riešime problém, ako zvládať protivných. Odpoveď nachádzame v dnešnom Božom slove. Tú nám dáva príklad prorok Jeremiáš, ktorý ohlasoval Boží trest na neverný národ. Dostalo sa mu iba nevďaku. Veď kto by sa chcel polepšiť?! Preto sa sťažuje: Počul som potupy mnohých: Hrôza zo všetkých strán! ‚Udajte ho! A udáme ho.‘ Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád: ‚Hádam sa dá oklamať, zmocníme sa ho a vypomstíme sa na ňom.‘ Jeremiáša dokonca uväznia.
Ako to zvláda? Všetko necháva na Boha a obracia sa k nemu: Ale Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu: bude to hanba večná, nezabudnuteľná.
Pane zástupov, čo skúšaš spravodlivého, ty skúmaš myseľ i srdce, nech vidím tvoju pomstu nad nimi, lebo tebe som zveril svoj spor.
Dokonca oslavuje Boha:
Spievajte Pánovi, oslavujte Pána, veď vyslobodil život úbohého z ruky zločincov.“
V podobnej situácii bol aj Ježiš: Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Ježiš sa bráni, vysvetľuje. Ale keď si nedajú povedať, zotrvávajú vo svojej nenávisti, dokonca sa modli: Otče odpusť im...
Zdá sa mi, že my chlapi sa vieme lepšie povzniesť ponad „ženské pletky“, i ponad mužskú násilnosť. A myslím, že ani vás ženy Boh neskúša nad sily - ako hovorí sv. Pavol.
Všetci si zopakujme refrén medzi čítaniami: V úzkosti som vzýval Pána a on ma vypočul. Takže sa nám ponúka riešenie.
Ale predsa sa odvažujem povedať: Pouvažujme, či my nie sme protivní!
Turzovka, 7.4.2017