Sk 9,1-20, Jn 6,52-59
Včera som na základe vety z evanjelia: Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, hovoril, že nás najviac priťahuje to, čo je zmyslami vnímateľné.
A to nás riadne dokáže opantať! Takže Eucharistia o ktorej po tieto dní čítame nás nijako nemôže pritiahnuť.
Ale...! Sú to len zmyslové veci, ktoré nás priťahujú? Uvažujme. Napríklad čítate knihu, bolia vás oči, krk, dokážete pri nej presedieť hodiny, neprespať noc. Zmysly, v tomto prípade zrak je skôr unavený a predsa pri tom ostávame (to si časť dnešnej mládeže už ani nevie predstaviť!). Čo nás priťahuje ku knihe? Zvedavosť, fantázia (predstavivosť), rozum (rozumiem tomu čo čítam). Niečo také.
Takže máme nádej, že Eucharistia môže byť pre nás príťažlivá. Ale nie je to vôbec jednoduché.
Dnes sme počuli: Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ Nie je to aj naša otázka? Chlieb, ktorý Ježiš dáva nie je zmyslami vnímateľný. Je, ale len ako chlieb – oplátka. A to nie je nijako príťažlivé. Čo nám teda môže pomôcť? Vyššie som spomenul, že pri knihe nás nedržia zmysly, ale zvedavosť, fantázia (predstavivosť), rozum.
Zvedavosť
– u súčasníkov Pána Ježiša to mohla byť zvedavosť – ako to všetko dopadne. Ale u nás? My už všetko vieme – aspoň si myslíme. Zostávame totiž pri detských vedomostiach. Som prekvapený ako Lectio divina mnohých obohacuje. Aj mňa a myslel som, že už toho dosť viem. Takže skúsme ísť do hĺbky! Buďme napríklad zvedaví prečo Pán Ježiš o Eucharistii hovoril a nakoniec pri Poslednej večeri urobil. Študujme (teda buďme zvedaví), ako to mohol urobiť!
Fantázia (predstavivosť)
- Predstavme si čo nám dnes povedal: dnes nám povedal: Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Až tak veľmi sa s nami spája, že ostáva s nami a v nás. Dokonca celú večnosť! Áno, chce byť v našich citoch, našich postojoch, našich skutkoch... A to je úžasné!
Rozum
- Na prvý pohľad by sme si mohli myslieť, že do Eucharistie nemôžeme zapojiť rozum. Chyba! Rozum, náš úsudok nám hovorí, že napríklad Ježišove slova aj dnes počuté sú hotovým nezmyslom. Čo poviete na toto: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život... Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj? Čo nám hovorí rozum? Nemali by sme prísť k záveru ako Dán Nil Stensen Ako mladý lekár pozerá procesiu Božieho tela. Je to pre neho nezmysel. Vykríkol: Blázni. Klaňajú sa kúsku chleba! Po chvíli uvažoval: Buď som ja blázon, alebo oni. Rozmýšľa a príde k záveru, že musí zmeniť život. A zmenil. A riadne! Stal sa katolíkom.
Takže neplačme, že Pán Ježiš nezapojil zmysly tak, ako by sme to radi chceli a ako to chce vytvoriť východná liturgia (Kadidlo – čuch, voňavý dym – čuch, spevy – sluch, nádherné rúcha – zrak). Ale to je tiež len povrch!
Začínajú hokejové majstrovstva. A tie dokážu strhnúť, pritiahnuť. A ako?! Nezabúdajme ešte na taký fenomén ako je zážitok zo spoločenstva, vzťahu.
Vedel takto Pán Ježiš strhnúť? Vytváral a umožňoval zážitok, vytváral vzťahy. O tom ale inokedy!
Turzovka, 5.5.2017