Sk 15, 7-21, Jn 15, 9-11
Kto z nás by nechcel prežívať radosť, prežiť radostný život?
Domnievam sa, že ste preto spozorneli keď ste počuli dnešné evanjelium. Zaznelo tam: „Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.“ Dokonca nám Pán hovoril o plnej radosti!
Ako sa dá dopracovať k takej radosti?
Koľko je medzi nami ľudí, ktorí sa z nejakého dôvodu nedokážu vysporiadať so životom. Všade stretávame mužov a ženy, ktorí sa ťažko vyrovnávajú so sebou a so svojím okolím. Je toľko osamelých, ustrašených, neradostných, bezradných, utrápených ľudí... Každý, kto stretne ľudí, ktorí „trpia životom“, ktorí sa cítia „odsúdení na život“, si zrejme položí otázku: Muselo to dôjsť až tak ďaleko? Čo sa v živote týchto ľudí pokazilo?
U mnohých by sme mali zájsť až do detstva, lebo im chýba spomienkový optimizmus. Áno, hovorí sa o spomienkovom optimizme – minulé časy, najmä detstvo bolo pekné a radostné. Existujú však zážitky z ranného detstva, ktoré dokážu človeka zaťažiť na celý život. U iných sa možno nič zvláštne nestalo, ale vyrastali bez najmenšej iskričky lásky. Chlad ich najbližšieho okolia ich poznamenal a určil ich životnú cestu.
Na druhej strane však skúsenosť potvrdzuje, že aj zaoblačené detstvo môže byť zvládnuté. Predpokladom je, že človek nájde prístup ku skutočne ľudskej atmosfére. Ľudskosť vo vzájomnom spolužití je taká dôležitá ako denný chlieb. Ľudské slová, rýdza ľudská atmosféra je často dôležitejšia ako jedlo a pitie, ako oblečenie a spánok. Čo takúto atmosféru vytvára, sú často nepatrné maličkosti. Práve oni robia život človeka krásnym a hodným žitia. Keď som zastupoval kolegu v Radôstke, počúval som mnohých zo staršej generácie. Hovorili: Nebolo veľa ráz čo jesť a kde spať... ale bolo to pekné. Dalo sa u nich vystopovať základne prvky radostného života: pripravovať druhému radosť, pochváliť ho, poďakovať sa mu, počúvať ho, nechať ho vyrozprávať.
Ako počúvate, nemáme byť príjemcovia radosti, ale rozdávatelia. A to je princíp radosti – tej úplnej! Je potrebné zobrať za svoje Ježišove slova: „Ostaňte v mojej láske, aby vaša radosť bola úplná“. Táto myšlienka sa môže brať z dvoch pohľadov. 1. Ostať v Ježišovej láske – uvedomovať si, že nás má rád. 2. Ostať v Ježišovej láske – žiť podľa jeho lásky.
„Radosť je modlitba, radosť je sila, radosť je láska,“ výstižne hovorila Matka Tereza. „Radostného darcu miluje Boh. Najviac dáva, kto dáva s radosťou... Radostné srdce je väčšinou výsledkom srdca horiaceho láskou.“
V čakárni u lekára sedel pacient. Jeho utrápená tvár bola výrečným výrazom neradostného vnútra. Ako čakal, mrzuto si prezeral obrazy na stenách. Náhle zazrel citát, ktorý nenápadne visel medzi dvomi obrazmi. „Najlepšie prežil svoj život ten, ktorým bol nejeden človek potešený.“ Muž, ktorý mal asi 50 rokov sa nemohol od tejto vety odtrhnúť. Stále dookola si ju čítal, pomaly v duchu, slovo za slovom. Čím intenzívnejšie o nich premýšľal, tým viac sa uvoľňovalo jeho vnútorné napätie. Muž zrazu spoznal, v čom je jeho životná úloha. Náhle vedel, kadiaľ sa musí uberať, aby sa uzdravil: k druhému človekovi, aby mu urobil radosť.
Skutočne, zdá sa, že dnes často chýba radosť z robenia radosti druhým – akokoľvek sa všade a mnohými spôsobmi ponúka toľko pôžitkov a luxusu. V jednom novinovom interview zaznelo z úst známeho vedca: „Dnes je veľa pôžitkov a málo radosti!“
Turzovka, 18.5.2017