Sk 25, 13-21, Jn 21, 15-19
Zdá sa to zvláštne, ale jeden chlapec v slohovej práci na tému, čo praje mame ku Dňu matiek napísal: šťastnú hodinu smrti.
Tak sa to učil na náboženstve a zapamätal si, že najdôležitejšie v ľudskom živote je jeho ukončenie, čiže dobrá hodina smrti.
Dnes sme počuli, že Pán Ježiš hovorí Petrovi: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!“
Ježiš od Petra žiada, aby smrťou oslávil Boha. To je ta najšťastnejšia smrť, lebo za takú smrť Boh oslávi človeka na celú večnosť.
Tak ako Petra, tak Pán Ježiš i ostatných apoštolov pozýva nasledovať ich a smrťou osláviť Boha. Ale nie je to iba smrť – to by bolo zlé. Je to nasledovanie Ježiša, či v živote, či v smrti.
Položme si najskôr otázku, ako je možné, že kresťanstvo, založené na dvanástich priemerných ľuďoch, apoštoloch, to kresťanstvo, ktoré bolo pre židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom, zvíťazilo vo svete?
Nedávno boli v USA prezidentské voľby. Aká veľká mašinéria bola daná do chodu pre víťazstvo jedného z kandidátov. Koľko televíznych programov, vytlačených plagátov, predvolebných mítingov, polemík v novinách, a to všetko pre človeka, ktorý bude na včele štátu len 4 roky. A aký má teraz aparát úradníkov, poradcov...
Čo mali apoštoli, čo mali ich učeníci? Nič. Čo sľubovali? Zapri sám seba, ak ťa pohoršuje oko, ruka vylúp, odtni, miluj aj svojich nepriateľov, buď pokorný a tichý srdcom, pred Bohom niet ani slobodného ani otroka. Teda samé nepopulárne veci. Jedno však mali, čo sa tak markantne prejavilo predovšetkým v jeruzalemskej obci: vieru, pre ktorú sa šlo na smrť. Vezmite si napríklad sv. Štefana a potom ostatných apoštolov. To sa prenášalo na iné kresťanské obce. A všade sa hŕstka kresťanov stávala soľou zeme a strhávala svojím príkladom iných na nasledovanie. Tu je aj celé tajomstvo kresťanského víťazstva nad pohanským svetom.
Iba apoštoli boli pozvaní k nasledovaniu Ježiša?
Do kancelárie na farskom úrade prišiel mladý človek. Chcel by som vstúpiť do Cirkvi, hovorí nesmelo. Som bez vyznania, vieru som nikdy nepoznal. Žijem však so svojou manželkou skoro 10 rokov a ona mi svojim každodenným životom ukázala kresťanstvo. Keď som sa zlostil, ona sa na mňa usmiala, keď som si nevedel dať rady alebo som mal starosti, ona jednoducho povedala, že sa bude modliť, aby mi Pán Boh pomohol. Ona to vie s deťmi. Nie pobožnostkársky, ale tak nejako jednoducho povie: chlapče, nie som s tebou spokojná a asi ani Pán Ježiš. A on ti stále pomáha...
A vôbec, moja žena je veľmi dobrá a tak som si povedal, že keď je ona taká, môžem aj ja byť cez vieru lepší a šťastnejší.
To je to nasledovanie Ježiša, nepresviedča, ale názorne ukazuje život viery.
Dlhá, Turzovka, 2.6.2017