2 Kor 4, 7-15, Mt 5, 27-32
Boli ste svedkami niečoho takéhoto?
Dieťa maškrtí. Pri výčitke sa bráni: To nie ja som vylízal lekvár, to tento prstík! Rodičia zvyknú odpovedať: Prstík dostane.
Kto je na vine? Dieťa alebo „prst“? Pán Ježiš nebol naivný a ani poslucháčov nepovažoval za infantilných. Pán Ježiš iste nepovažoval za príčinu hriechu oko, ruku, či nohu.
Myslím preto, že nám ani len nenapadne pomyslieť si, že to Pán myslel doslova s tým „odseknutím“ spomínaných údov. Mysle to vážne s „odseknutím“ pokušenia.
Nech nám preto, ale ani len nenapadne vykrúcať sa z ráznosti boja proti hriechu. Proti hriechu sa musíme vehementne postaviť. „Seknúť“ so žiadostivosťou voči iným osobám, vylúpiť myšlienky nenávisti, odťať nedobré a hriešne vzťahy.
Nik nemôže zabrániť, ako hovoria otcovia púšte, pustovníci, aby nám lietal hmyz okolo hlavy, ale môžeme mu zabrániť, aby si na nej urobili hniezdo. To znamená, že nemôžeme sa ubrániť kdejakým myšlienkam, ale rázne im máme zabrániť, aby sa uhniezdili v našej hlave.
Ak niekto nevie zabojovať proti zmyselnosti v jej začiatkoch, tak to môže prerasť až v cudzoložstvo a nielen v srdci, ako to spomína dnešné evanjelium, ale aj v realite.
Tak kto je vinný, „prstík“ alebo náš duch? - ako som spomenul v úvode. Duch, alebo telo?
Niekedy sme náchylný hovoriť o hriešnom tele! Zoberme sedem hlavných hriechov! Sú to hriechy tela, alebo ducha. Telo určite neprevažuje! Je hriech tela pýcha, lakomstvo, hnev, závisť..? Áno, je to záležitosť nášho srdca, ducha. A keďže máme poklad v hlinených nádobách musíme energický zabojovať, aby sme si ho uchránili.
Turzovka, 16.6.2017