Hebr 11, 32-40, Mk 5, 1-20
Snáď pri nijakej stati evanjelia sa toľko nenatrápim ako pri dnešnej.
Popozeral som si dosť veľa prameňov, našiel aj nejaké dostupné výklady k tejto stati, ale nič múdre (to nebýva ani inokedy) mi nenapadá.
V čom vidím problémy?
- V mnohých antických kultúrach ľudia slepo verili v zlých duchov. Hovorilo sa o nich, že prebývajú na tmavých, opustených miestach, napr. v lese, na púšti a v hroboch. Na takom mieste Ježiš stretol muža posadnutého nečistým duchom. A to zaváňa legendami. Bolo to veľmi dramatické stretnutie, ktoré by sme možno radšej považovali za starovekú legendu.
- Nemáme vôbec skúsenosť s človekom posadnutým zlým duchom. A Marek o nich dosť píše. Dnešné média síce popisujú hororové scénky, ale neviem čo je na tom pravdy. Čítali sme o posadnutom: Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
- Ďalej posadnutí ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda okolo dvetisíc kusov sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. Už ako bohoslovec som mal s tým problémy – počet svíň a tiež to, že Ježiš vlastne tým obyvateľom urobil škodu – značnú!
Čo s tým?
Snáď zacitujem Pastoračnú aplikáciu z Komentára k evanjeliu podľa Marka. Je tam podnadpis: Odmietnutý Ježiš, kde môžeme čítať: Toto miesto je jedným z mnohých, ktorým by sme mohli dať podtitul: odmietnutý Ježiš... V príbehu v Geraze daňou za mocnú prítomnosť Ježiša boli svine. Ježišova moc bola veľká a to obyvateľov vystrašilo. Čo všetko ešte stratia?
To je nebezpečenstvo pre každú dobu. Bojíme sa Ježiša prijať, lebo sa bojíme, že stratíme „svoje svine“.
Turzovka, 30.1.2017