Hebr 12, 4-7. 11-15, Mk 6, 1-6
Odmietnutie – bolí!
Možno ste ako deti šli ku kamarátom s úsmevom, tešili ste sa, a oni vás odmietli, neprijali, nechceli vás zobrať do partie. Spomína sa na to so smútkom aj po rokoch.
Známa spevácka Kristína v jednej relácii povedala, že počas jej predstavenia v Ostrave prišiel na pódium jeden mladík s kyticou kvetou, oslovil svoju priateľku, kľakol pred ňou a poprosil o ruku. Hovorí: Keďže to nebolo pripravené, ostalo dramatické ticho. Čo ak ho odmietne? Nebude to pre neho fiasko? Veru by bolo!
Odmietnutý Ježiš! Koľko bolo takých odmietnutí. Od farizejov, saducejov... V pondelok sme hovorili o odmietnutí od Gerazančanov napriek tomu, že ich zbavil veľkého trápenia, keď im uzdravil posadnutého; vieme o odmietnutí v Kafarnaume po eucharistickej reči, odmietnutí pred Pilátom -tam dali prednosť zločincovi.
Dnešné odmietnutie - podľa iného evanjelistu dokonca i so snahou o jeho likvidáciu - bolo špecifické.
Viem si to trocha predstaviť z mojej pozície kňaza. Je to ako keby som spovedal kamaráta s ktorým som pásol kravy (v mojom prípade doslova).
Je to podobne, ako keby lekár dával rady kamarátovi, ako si chrániť zdravie s ktorým „žúroval“. Ale vidím, že to ani zďaleka nevystihuje podstatu dnešnej udalosti.
My neodmietame Pána Ježiša, dokonca sme prišli za nim sem do kostola (na www. stránku). Je to tak naozaj?
Neodmietame ho vo svojich myšlienkach, postojoch...? Môže sa ľahko stať, že ho prijímame – skôr sa obraciame k nemu – vtedy keď to považujeme za vhodné. Sme trvale s nim?
Ešte jedna otázka: Ak odmietneme ľudí – nie je odmietnutie Ježiša?
Ako pomôcku k správnej odpovedi si pozrite Mt 25,40. Aby ste nemuseli hľadať napíšem vám to: Veru, hovorím vám: 'Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mene ste urobili.'
Turzovka, 31.1.2017