Sir 35, 1-15, Mk 10, 28-31
Človek sa realizuje v dvoch nezávislých, ale zároveň sa prelínajúcich rovinách: Mať a byť.
Mať: Odmalička sa dieťa naťahuje za vecami a chce ich vlastniť. Spočiatku si ich dáva do úst, neskôr sa nimi obklopuje. Dieťa môže byť v mori hračiek, jednu mu zoberiete rozplače sa – chce práve tu. Ak nie je vychovávané a neučí sa dávať, vyrastie z neho sebec, ktorý sa snaží nájsť šťastie vo vlastnení.
Byť: Paralelne s túžbou po vlastnení sa dieťa chce stavať niekým, chce „byť“. Byť veľkým, byť v priazni otca, matky, byť pred ostatnými, byť najlepšie v triede, športe... Niekedy ak sa mu nedarí v kladnom, realizuje sa v zápornom – ostentatívne je zlé. Aj túžba byť má – ako som naznačil - svoje pokušenia. Pápež sv. Gregor Veľký poslal sv. Augustína z Canterbury do Anglicka. Keď vidí jeho úspechy píše mu:
Veď dobre viem, že všemohúci Boh cez tvoju lásku vykonal v národe, ktorý si vyvolil, veľké zázraky. Preto treba, aby si sa z tohto nebeského daru s obavou radoval a v radosti sa obával. Raduj sa, že vonkajšie znamenia vedú duše Angličanov k vnútornej milosti. Ale obávaj sa, aby sa slabý duch uprostred znamení, ktoré sa dejú, v svojej domýšľavosti nevyvyšoval, aby mu to, čo navonok zväčšuje úctu, nespôsobilo v márnej sláve vnútorný pád.
Sv. Augustín z Canterbury sa nedal strhnúť úspechmi, tým čo dosiahol a ako prímas arcibiskup mal silného ducha, ostal pokorný.
Čomu dáva prednosť dnešná spoločnosť? Zdá sa, že „mať“. Aj úctu požívajú tí, čo majú peniaze. Aj v médiách majú väčší priestor. Celebritami nie sú vedci, intelektuáli, myslitelia...
Včera sme v evanjeliu počuli o bohatom mladíkovi ktorí prišiel za Ježišom dal prednosť „mať“ pred „byť“, odišiel totiž smutný lebo mal veľký majetok. Nedokázal „byť“ Ježišovým učeníkom.
Toto využíva Peter a začal hovoriť Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“
Ježiš odpovedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry alebo matku a otca alebo deti alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život“.
Ježiš odpovedá ako keby v rovine “mať“: Dostanete stonásobne. Mne z toho vyplýva, že nie je problém „mať“, ale či to čo mám dávam, opúšťam, nie som toho otrokom.
Vieme, že Pán povedal: Čo ste urobili jednému z najmenších mne ste urobili... Teda, či to dávam iným.
Cez internet išla pekná prezentácia z ktorej si pamätám toto: Boh ťa nebude súdiť podľa toho, aké auto si mal, ale či v ňom niekoho zviezol, aký si mal dom, ale či si do neho niekoho prijal...
V úvode som napísal: Človek sa realizuje v dvoch nezávislých, ale zároveň sa prelínajúcich rovinách: Mať a byť. Ukazuje sa, že ak sa v nich správne realizuje, či presnejšie, posúva do večnosti.
Turzovka, 28.2.2017