Jób 1, 6-22, Lk 9, 46-50
Včera, ako každú nedeľu, hrali naši miništranti florbal.
Dlho vyhrávali červení. Ku koncu získali žltí čerstvú posilu a skončilo to remízou. Bolo zaujímavé ich sledovať. Niektorí rezignovali – jednoducho odišli, iní mobilizovali posledné sily, veď sa hralo 2 hodiny, aby víťazstvo strhli na svoju stranu. Neskrotná túžba ich viedla k tomu, aby sa dostali pred tých druhých, zvíťazili.
Keď to teraz počúvate (čítate) môžete sa čudovať, prečo chlapci dávali toľko energie, aby zvíťazili. A nerobia to len chlapci. Robia to muži i ženy, milióny im fandia. Je to neskrotná túžba po víťazstve, po prvenstve, dostať sa pred iných.
Dnešný úryvok z evanjelia začal slovami: Učeníkom napadla myšlienka, kto z nich je väčší. Nie je to táto spomínaná túžba? Iste!
Tak ako sa čudujeme chlapcom, tak ešte viac dospelým a možno ešte viac apoštolom. Teraz s odstupom tisícročí, vidíme, aké je to smiešne. Čo by z toho mali, žeby boli prví. A ani nechápeme v čom chceli byť prví. Aj keď z iných evanjelií vieme, že chceli byť najbližšie pri Ježišovi keď bude vládnuť.
Čo na to Pán Ježiš? On predsa vie, že v človeku je táto túžba. Čítame: Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca. Zdá sa, že túto túžbu neruší len usmerňuje. Ako?
Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ Prečo takéto poučenie? Dieťa im k ich sláve nemohlo nijako pomôcť! Starať sa o dieťa je služba.
Takže Ježiš ako keby nám povedal. Môže sa snažiť o prvenstvo o veľkosť, ale v službe. V tej sa predbiehajte!
K tejto všeobecnej túžbe človeka možno začleniť i nasledujúcu epizódku: Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“ Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“ Nebadáte v tom zas niečo z tej našej túžby po prvenstve? Myslenie apoštolov bolo: Čo si to dovoľuješ, to je naša záležitosť, my sme Ježišovi, my sme pri ňom, my sme tí kompetentní, to nesmieš robiť!
Z povedaného možno nájsť vysvetlenie, prečo je všeobecná náklonnosť každého z nás k ohováraniu. Kto ohovára, ako keby nepriamo povedal: Ja som ten lepší, ja som pred ním, lebo on je takto, on urobil toto, ja nie. Ja taký nie som!
Vidíme, že nielen chlapci sa chcú dostať pred iných. Každý z nás! Nech je to v službe.
Turzovka, 26.9.2016