Ef 1, 1-10, Lk 11, 47-54
Opäť nám zaznieva „beda“.
Čo asi značí toto slovíčko? Neviem nakoľko sa používa v bežnej reči, ale vieme o čo ide. Možno ste si povedali v ťažkej a beznádejnej chvíli: Už mi je beda. V tom prípade znamená niečo viac ako: Už je so mnou zle. Beda sa mi javí ako zosilnenie zlej situácie, takmer beznádej.
Pán Ježiš ho použil opäť vo vzťahu k farizejom a zákonníkom. Keďže ide o večné šťastie chápeme to vo výčitke: Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili. Pohoršiť niekoho, zabrániť mu cestu k večnému šťastiu je veľké previnenie. Ale ďalšia veta mi nejde do hlavy: Beda vám, lebo staviate pomníky prorokom, ktorých zabili vaši otcovia! Tým dosvedčujete a schvaľujete činy svojich otcov, lebo oni ich zabíjali a vy im staviate pomníky.
Veď stavať pomníky prorokom nie je nič zlé. Pravdepodobne to robili bez pokánia a obrátenia. Pokračujú tým v činoch otcov. Poznámka v Jeruzalemskej biblii k tomuto veršu píše: Keď stavajú prorokom náhrobky, myslia si, že naprávajú viny svojich otcov. Majú však tie isté postoje ako oni. Nakoniec to aj potvrdili, veď začali naňho zákonníci a farizeji prudko dorážať a dotieravo sa ho na všeličo vypytovali. Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst. Dovŕšili zločiny otcov – predkov a ukrižovali Božieho syna.
Objavuje s tu to známe. Vieme sa dištancovať od chýb predkov, možno i dávno minulých vlastných, vieme sa dokonca pohoršiť na pádoch iných, ale čo tie naše!?
Jediná cesta je priznať si ich s dôverou v to, čo sme počuli v prvom čítaní: V Kristovi máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času.
Turzovka, 17.10.2016