Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné Božie slovo nás učí, ako máme pomáhať budovať okolo seba civilizáciu lásky a pokoja. Ako iní bojujú, aby vyhrávali spory nad susedmi, tak sa má kresťan usilovať, aby vyhral sám nad sebou samým, nad svojou nervozitou a náladovosťou a bol šíriteľom pokoja.
Sme ľudia pokoja? Čo okolo seba šírime? Pokoj, alebo hnev? Pohodu, alebo nevľúdnosť?
Úprimne ľutujme všetko, čím sme okolo seba narušovali pokoj.
Uvedenie do čítaní:
- Iz 66,10-14c
V dnešnom starozákonnom čítaní používa prorok obraz mesta Jeruzalema. Pre kočovníkov, pastierov a roľníkov, akými vtedy boli Izraeliti, bolo mesto predstavou bezpečia. Malo pevné hradby, kde sa mohli uchýliť pred nájazdmi lúpežníkov. My potrebujeme duchovnú posilu, ktorou je pre nás spoločenstvo cirkvi, naša farská rodina, v ktorej sa tu stretávame.
- Gal 6,14-18
Svätý Pavol píše v liste Galaťanom, že občanom tohoto nového Božieho mesta, sa môže stať každý človek, keď sa nechá viesť múdrosťou ukrižovaného Krista.
- Lk 10,1-12.17-20
Evanjelium nás dnes stavia pred požiadavku, nespoliehať sa v živote len na peniaze, nespoliehať sa len na ľudí, ale spoliehať predovšetkým na Boha. A byť kedykoľvek ochotný v mene božej lásky pomôcť blížnemu.
NAŠE POVOLANIE
Ani sa nám nechce veriť, že tento svet je od Boha. Ľudský svet je od počiatku dejín svetom nepokojným, plným násilia, zloby, nenávisti. Preto niekto nemôže prísť k poznaniu Boha Stvoriteľa. Ľahšie mu je uveriť, že svet vznikol sám od seba.
A do tohoto ľudského sveta vstúpil Ježiš so svoju ponukou pokoja. Dnešné Božie slovo vo všetkých čítaniach dáva ľuďom návod na pokojnú životnú cestu.
Starozákonné čítanie vyžaduje dobré vysvetlenie, aby sa premostila vzdialenosť od poslucháča, ktorý sa vrátil z babylonského zajatia, k poslucháčovi dnešnému.
Komu písal prorok Izaiáš úryvok, ktorý sme počuli v prvom čítaní?
Boli to ľudia po babylonskom zajatí. Skúsme si to predstaviť takto: Prišli by islamskí bojovníci, zajali by nás a boli sme v Islamskom štáte. Podarilo by sa nám vyslobodiť a vrátili by sme sa. Kostol zbúraný, domy, podniky zničené, polia neobrábané...
Toto zažívajú niektorí sýrski kresťania a zažil to starozákonný ľud po návrate zo zajatia. Vrátili sa po 70 rokoch! Možno si čiastočne vieme predstaviť ich ťažkosti.
Preto prorok nehromží, nevyčíta – ako to bolo u nich zvykom, ale utešuje. Dokonca hovorí o radosti a jasaní:
Tešte sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili.
Sajte dosýta z pŕs jeho útechy a pite s rozkošou z pŕs jeho slávy.
Prečo? Lebo takto hovorí Pán: „Hľa, obrátim k nemu pokoj ako rieku, ako rozvodnený potok slávu národov.
Pán im pomohol zo zajatia, ponúka im pokoj.
Lenže! Chrám je zničený, po domoch ani stopy, polia – divočina. Viete, čo sa stalo s našimi roličkami za pár rokov. Oni sa vracajú po 70 rokoch. Vlastne už 2.-3. generácia.
Preto potrebujú útechu. Prorok je utešujúci:
Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách láskať. Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším; v Jeruzaleme nájdete útechu.
Útešný obraz prorokov: Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším, patrí bezpochyby k najkrásnejším vetám Písma.
Až to uvidíte, zaraduje sa vám srdce a vaše kosti oživnú ako svieža tráva. Pánova ruka sa ukáže na jeho služobníkoch.“
Jeruzalem sa stal pre nich útechou. Vieme prečo. V uvedení do tohto čítania sme počuli: Pre kočovníkov, pastierov a roľníkov, akými vtedy boli Izraeliti, bolo mesto predstavou bezpečia, lebo malo pevné hradby, kde sa mohli uchýliť pred nájazdmi lúpežníkov. Vtedy už mali vybudované ako tak aspoň hradby.
My našťastie nie sme ešte v takej situácii, ako bol starozákonný ľud a nakoniec ako aj naši predkovia pri vpáde Tatárov a Turkov.
Ale! V uvedení do tohto čítania sme počuli: My potrebujeme duchovnú ochranu, čo je pre nás spoločenstvo cirkvi, naša farská rodina, ako sa tu o nedeliach stretávame.
Ak pozeráme na našu situáciu z duchovného hľadiska, tak ako vtedy i dnes je tu únava, malomyseľnosť, stres, stále sa zmenšujúce stádočka verných. Nebadáte, že sa zmenšuje náš počet?
Včera sme mali Te Deum. Poďakovanie na konci školského roka. Na základnej škole máme vyše 620 detí, na strednej škole – gymnáziu bolo do 160 študentov, a čo na ostatných stredných školách? Spolu odhadujem, že nás tu malo byť včera vyše 1000 žiakov a študentov. Viete, koľko ich tu bolo? Hanbím sa povedať. Kde je chyba? V dobe? Tu robíme my! V kňazoch? Dúfam, že za necelé dva roky, čo sme tu, sme to takto nepokazili. V rodičoch, starých rodičoch? Chyba je v deťoch?
Vidíte, nikto nie je vinný. Treba niečo robiť!
Všimnite si, máme tu miništrantov, ktorí dokážu chodiť na sv. omše každý deň – dokonca ráno. V piatok bolo zopár detí, aj mladých na sv. spovedi, sv. prijímaní. Dá sa to. Boli tí, s ktorými boli rodičia, pripadne starí rodičia.
Na večerné akcie na konci roka, kde sa kdečo robí, ste deti a najmä mladých nemuseli posielať. Skôr hamovať. Padať, robiť zlo, je jednoduché. Ísť proti prúdu je náročné. A to je treba ukázať deťom.
Sv. Pavol nám dnes odkazuje: Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Áno, je to náročné ísť za Ježišom. Tak to bolo za Pavla, tak je to aj teraz.
Trápenie, skúšky, sú pre Pavla viac, než asketické cvičenie, viac, než príležitosť k osvedčeniu morálnych kvalít. I viac, než prosté napodobovanie Pána Ježiša. Pavol si uvedomuje, že len ľudia osvedčení v skúškach života sú schopní tvoriť „nový ľud”.
Opäť sme tu pri nárokoch. Pripravujeme prífarske výlety. To by ste mali počuť tie obavy rodičov: A to moje dieťa si bude niesť samo špekáčky?! Asi farár má niesť pre všetkých 30 kg špekačiek. A ja musím byť s dieťaťom, aby sa mu nestala krivda...
A pri florbale, by ste mali sledovať rodičov! Pritom je tu ešte generácia, ktorá za detstva nosila batohy. Aj pri príchode zo strednej školy sa šlo najskôr na pole a potom ku knihám. Pitný režim? Aký ste mali pri sušení sena? Teraz nemôžu vydržať 45 minút.
Samozrejme, nik nečaká, že budete deťom robiť zbytočne tvrdý život, ale nemôžte ísť do druhého extrému. Ja som mal ťažký život, preto budem všetko za deti riešiť.
Môže nám v tom pomôcť dnešné evanjelium. Starší poslucháči si zvykli spájať ho s modlitbami za kňazské povolania: Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Nie ste náhodou aj vy, presnejšie, nemali by ste byť aj vy tými robotníkmi v duchovnej žatve?! V rodinách, na pracovisku, medzi susedmi...
„Nič pre mňa” signalizuje podvedomie, „to sa týka kňazov a prípadných kandidátov kňazstva medzi nami.” Áno, počuli sme: Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. Nechystá sa Pán Ježiš aj do vašej rodiny, na miesto, kde ste vy? Tam posiela najskôr vás!
Áno, svet je všelijaký. Pán posiela do neho vás, aby ste ho pripravili na príchod Božieho kráľovstva.
Turzovka, 3.7.2016