Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby

Dnešné Božie slovo nám pripomína základnú pravdu ľudskej existencie: Boh ide s láskou v ústrety človekovi a človek má ísť s láskou v ústrety Bohu.

K Bohu ide s blížnymi, s ktorými sa stretáva na ceste života.

Najprv uvažujme: Idem v ústrety svojim blízkym, ľuďom okolo seba? Idem s nimi s mrzutosťou alebo s láskavosťou? S povýšenosťou alebo s vľúdnosťou? 

Uvedenie do čítaní:

  1. Dt 30,10-14

Už starozákonní ľudia mali zrejme ťažkosti s pocitom, že Boh je vzdialený, neviditeľný. Ten problém máme aj my. Bude preto i nám užitočné počúvať Mojžiša, keď vysvetľuje, že Boh nie je tak ďaleko od nás.

  1. Kol 1,15-20

V druhom čítaní nám chce Boha priblížiť svätý Pavol. Ukazuje, kde nájdeme verný obraz neviditeľného Boha.

  1. Lk 10,25-37

Evanjelium obe predchádzajúce čítania spája: Boh nechce, aby sme jeho hlas len počuli. Boh chce, aby sme podľa Božieho slova aj žili a konali.

 

KDE JE BOH? 

Dieťa uvažuje v predstavách, dospelý vzdelaný človek v pojmoch. Aký je to rozdiel? Poviem slovíčko „dom“. Aký ste si predstavili? Malý, veľký, činžiak, akej farby... Najskôr „abstrahovaný“.  Keď niečo čítate nepredstavujeme si jednotlivé pojmy. Preto dieťa číta pomaly, musí si všetko predstavovať, mnohým veciam nerozumie.

Teraz to však neplatí iba o dieťati. Je to problém mladých ľudí. Má to na svedomí Windows – obrazy na tabletoch, mobiloch, PC.  Preto sa hovorí o potrebe „čítať s porozumením. Dnešná technická doba aj dospelého človeka vracia do detských predstav.

A práve vzdelanie má veľký vplyv na našu vieru, náboženský život. Cirkev preto vždy a všade sa snaží vzdelávať ľudí. Sv. omša sa pre dnešného človeka stáva nezrozumiteľná, lebo je nepredstaviteľná. Napríklad také pojmy ako Baránok Boží, Božie telo, Božia krv..., ale aj pojmy ako milosť, sviatosť, poklona... si nevedia predstaviť a preto im to je nepochopiteľné.

Nakoniec všetci sme deti technickej doby. Máme všetko zaregistrované, zvážené, spočítané, hmatateľné. Používame množstvo technických vymoženosti, aj keď máloktorým rozumieme.

Čo s tým? Má dnešný človek zmysel pre duchovné veci? Dosť málo. Nie je to len vec náboženstva a kostola!

Na čom sú napríklad založené vzťahy? Čo z nich mám, čo mi prinesú. V mladom veku sú vzťahy založené iba na telesnom. Čo pre dnešných ľudí znamená čistota, cit, vnútorná krása človeka, čnosť, dobrota? Ako je to v rodine? Zdá sa, že sú založené na praktických veciach, bez nejakej citovej hĺbky, bez hlbších vzťahov.

Kde je Boh? Je za všetkým, ale my to nevnímame. Podobáme sa teenagerom. Žijú v dome svojich rodičov, jedia ich chlieb, míňajú ich peniaze (niekedy nielen na hlúposti, ale aj na zlé veci), ale rodičom nie sú vďační. Berú všetko od rodičov samozrejme a ako keby im boli rodičia povinní to dávať.

Myslím, že je tu podobnosť. Aj my žijeme v Božom svete, všetko máme od neho a keď sa Boh rozhodne urobiť niečo inak ako si to predstavujeme, tak sa na neho hneváme, alebo povieme, že nie je! Zabúdame na to, čo nám pripomenul Pavol v 2. čítaní: Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva.

Dnešné Božie slovo nám v tom chce otvoriť oči, aby Boh nebol pre nás vzdialený, neznámy.

Prvé čítanie naznačuje, že Boh predsa nie je tak ďaleko od nás, ako sa nám zdá: „toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v tvojich ústach a v tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať.“

Preto sa stretávame v kostole. Nielen preto, aby sme sa tu navzájom stretli, videli, ale predovšetkým, aby sme sa tu stretli s Bohom uprostred nás, pri počúvaní jeho Slova, pri sviatostnej Hostine.

Počúvať máme nielen ušami, ale celým srdcom a v srdci nosiť Božie slovo. To znamená: počúvať, pochopiť a prijať slovo Božie ako direktívu života. To nie je len záležitosť rozumu, spravodlivosti, povinnosti, ale srdca (ilustrované v evanjeliu Samaritánom).

Druhé čítanie zdôrazňuje, podobne ako prvé čítanie, že tento vznešený Vykupiteľ nie je ďaleko od nás. Čítame: Ježiš Kristus je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné... Sme s ním spojení ako telo s hlavou. Tvoríme spolu jedno telo - cirkev. Svojim spojením s Kristom sme vstúpili i do nového spoločenstva s Otcom. A zmierenie s ním nám prináša pokoj.

Evanjelium nás upozorňuje, že nemáme byť ako už spomínaní teenageri v rodine. Máme si uvedomiť, že dostávame dosť na to, aby sme boli Bohu vďační a hovorí o tom, čo máme robiť aby sme žili s Bohom a podľa neho.

Ježiš zákonníkom i nám hovorí: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Kedy budeme žiť? Ak splníme jeho požiadavku: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“

Dá sa to, keď Boha nevidíme? Apoštol Ján to potvrdzuje slovami: Ak niekto povie: "Milujem Boha," a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. (1Jn 4,20)

Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám hovorí, že Boha by sme mali spoznať a milovať v každom, kto potrebuje pomoc. To je už vysoká škola viery.

Kto je môj blížny? Farizeji sú presvedčení, že majú právo o tom diskutovať, a teda i právo v tom rozhodovať. A rozhodujú po svojom: kto má iný názor a kto je inej rasy, ten nie je môj blížny a nie som povinný mu pomáhať.

Pán Ježiš svojich poslucháčov veľmi provokoval týmto podobenstvom. Za hrdinu dal Samaritána, ktorí boli odpadlíci od pravej viery v pohľade Izraelitov horší ako pohania. Pomáha Izraelitovi, keď vlastní nepomohli.

V čom je provokujúce  podobenstvo pre nás, pre dnešných poslucháčov? Rovnaká je mentalita dnešného človeka, ako tá farizejov: „Čo som povinný urobiť? Odkiaľ a pokiaľ, a čo za to? Dokedy mám pomáhať?“

Z nášho technického života sa vytratil súcit a milosrdenstvo. Vidíme to v medzinárodnom meradle. Nemecko vraj prijíma (prijímalo) migrantov s nádejou, že oni budú na nich robiť. My ich odmietame, lebo sa bojíme, že nám zoberú prácu. Vidíte?! Na všetko pozeráme cez peniaze, zisk!

Pán Ježiš tento náš postoj stavia naruby. Čo máš robiť, kto je tvoj blížny, to so nedá určovať farizejskou špekuláciou, ale podľa aktuálnej núdze človeka: Ten je tvoj blížny, kto potrebuje tvoju pomoc.

V úvode sme hovorili, že máme problém s neviditeľnosťou Boha. Svätci spoznali Boha. K čomu ich to viedlo? Nie k úteku od sveta, ale k ľuďom. Každý svätec robil veľkú charitatívnu činnosť. Skúsme poznávať Boha tak, že sa venujeme tým, ktorí potrebujú pomoc. Takto nájdeme Boha. Zdá sa, že preto je nám vzdialený Boh, lebo nám je vzdialený človek. Najmä ten, ktorý potrebuje pomoc. Sme zahľadení do seba, nevidíme núdznych a nenachádzame ani Boha.

Turkov, Dlhá, Turzovka, 10.7.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.