Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby:

Opäť sme tu vo sviatočnom spoločenstve. Pán Ježiš nás pozýva počúvať jeho slovo. Čo všetko sme si už vypočuli z Božieho slova! Počúvame ho však zodpovedne? Budeme podľa neho zmýšľať a konať hneď ako vyjdeme z kostola?

Poďme prosiť, aby Božia pomoc podporila našu ľudskú slabosť. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Múd 9, 13 - 18

Boh nie je taký, ako si ho my, ľudia, predstavujeme. Je väčší ako ľudské predstavy. Pochopili už starozákonní ľudia. I dnes platí každá veta z knihy Múdrosti, aj keď vznikla asi pred tromi tisícročiami.

  1. Flm 9b - 10. 12 - 17

Teraz si budem čítať jediný súkromný list svätého Pavla, ktorý sa nám zachoval. Jeho adresátom je Filemon, ktorého pred časom Pavol priviedol k viere. Svätý Pavol sa vo väzení v Ríme stretol s Onezimom, Filemonovým otrokom, ktorý od Filemona utiekol. Pavol Onezima pokrstil a posiela ho späť k Filemonovi s týmto sprievodným listom v hlbokom presvedčení, že ho prijme už nie ako svojho otroka, ale ako svojho brata. Len úprimná viera mohla spôsobiť takú zmenu spoločenských názorov.

  1. Lk 14, 25 - 33

Pán Ježiš nebol šíriteľom nenávisti, ale lásky. Preto aj to slovo – nenávidieť, ktoré zaznie máme brať v zmysle: Uprednostniť!

 

POCHOPÍME TO? 

Jeden lekár, ktorý pravidelne chodil na sv. omše i cez týždeň hovorí: Kňaz, ktorí je dlhšie vo farnosti, by mal kázať najviac 3 minúty. Ešte len otvorí ústa, už viem čo bude hovoriť, ako to skončí.

Potom bol vysvätený za kňaza, dokonca sa stal špirituálom v kňazskom seminári. Ako som ho vnímal, nekázal tak kratučko, ale nebol ani v príhovoroch zdĺhavý.

Možno súhlasíte s jeho názorom a viete už o „čom to bude“ a vypnete. Kázeň sa berie prinajmenšom ako nedôležitá časť svätej omše. Viackrát sa mi stalo, začne kázeň, chcel som počúvať kolegu a práve vtedy niekto príde na spoveď, hoci predtým už nik nebol. Keby po kázni – chápal by som, že kázeň ho oslovila, nebodaj obrátila.

Tak často berieme aj evanjelium. Aj keď sa nútene pri jeho čítaní postavíme, už vieme „ako to skončí“.

Predstavte si však, žeby dnes prišiel do kostola niekto, kto evanjelia nepozná a bolo by pre neho nové. Ako by asi prijal toto: Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom...

Že máme nenávidieť otca, matku, brata, sestru? A Pán Ježiš, to tak hovorí? Ako tomu rozumieť?

Evanjelista Matúš ma: Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. 10,37

Jeruzalemská biblia má v poznámke k dnešnému textu poznámku: Hebrajizmus - Ježiš nežiada nenávisť, ale úplné odpútanie sa.

Poznámka v najnovších vydaniach: Výraz “nenávidieť“ je semitizmus a znamená odsunúť do úzadia. Ježiš Kristus žiada, aby ten čo ho chce nasledovať, dal prednosť pred všetkými, aj pred vlastnými pokrvnými.

Teraz sa zamyslíme nad tým, komu to hovorí Pán Ježiš.  

Možno poviete: Radikálne Ježišove slova o bezvýhradnom nasledovaní boli povedaná Ježišovým apoštolom, učeníkom, to je tým, ktorí budú hlásať jeho učenie z povolania.

Oni by mali hlásať smelo Božie slovo, nebáť sa, žeby to poškodilo ich pohodliu, zaistenej existencii... Preto sa nemajú viazať na rodinu, majetok. Božie kráľovstvo majú hlásať len ľudia tak silní, aby sa vedeli vzdať všetkého vedľajšieho na ceste za Božím Kráľovstvom.

Podobne sa vzdáva vedľajších vecí študent, aby mohol sústredene študovať (napr. zábav, známostí ktoré by ho rozptyľovali. Podobne sa vzdáva športovec nikotínu a alkoholu, aby neoslabil svojou výkonnosť.

Všetkých sa to netyká? Myslím, že všetkých. Hovoril nielen apoštolom. Počuli sme: S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:

Týka sa to teda aj nás, každého. Sme tu volaní k dôslednosti na ceste, po ktorej sme sa vydali, k dodržaniu slova, ktoré sme dali.

Dvojím podobenstvom o staviteľovi veže a kráľovi, ktorý chce poraziť suseda, sa nám hovorí, že človek kresťan má tiež najprv skúmať či je ochotný a schopný ísť životom cestou kresťanov, to jest stáť v danom slove, vytrvať v tom, k čomu som sa rozhodol:

Je tu tvoje áno pri sobáši:

Či si dobre rozvážil, či tuto budovu manželského života dovedieš do konce, alebo či z toho bude večná vojna.

Je tu mnoho situácii v našom každodennom živote:

Tomu sľúbiš to, inému ono.

Je na tvoje slovo spoľahnutie?

Povieš: prídem v šesť. - Naozaj prídeš? Alebo vieš nasľubovať a neuvážiš, či chceš a môžeš splniť? Si nezodpovedný sľubovateľ?

Je tu nakoniec tvoje kresťanstvo - tvoje áno Kristovi:

Je to naozaj verné rozhodnutie?

Vieš, prečo si kresťan, prečo chceš žiť ako kresťan?

Je tvoj život každodennom a stálym svedectvom, že si kresťan?

Nemám na mysli nejaké skutky stavené na obdiv seba, predvádzanie. Mám na mysli ľudské situácie každodenného života, spoľahlivosť, láskavosť, znášanlivosť.

Zdá sa, že je bezpodmienečne nutné, aby sme dodržali hierarchiu hodnôt, ktoré máme uprednostňovať, alebo ako sme to čítali v poznámkach k dnešnému textu odsúvať do úzadia. Asi najlepšie to pochopíme na osude jednej mojej žiačky Emílie, ktorá si spomenula na mňa a v ťažkej situácii sa na mňa teraz obracia:

Emília sa zosobášila, postavili si dom, ale deti neprichádzali. Podľa dnešného evanjelia, by deti mala dať do úzadia a žiť pre manžela. Ale ona chcela mať detí – je to veľká túžba ženy. Chcela ich mať aj za cenu manželskej nevery. Dozvedel sa to manžel a bol z toho rozvod. Manžel ju vyplatil z domu, našla si byt a začala uprednostňovať Ježiša. Uvedomila si, že zle urobila. Držalo ju to len nejaký čas.

Objavil sa mladý vdovec s dvoma deťmi.  Kvôli nim sa vraj zosobášili – len civilne, lebo už bola v kostole sobášená. Nevadilo je to. Cítila, že našla náplň život a jej šťastie sa zväčšilo, keďže sa jej narodili dve deti. Lenže v rodine boli „dvojaké“ deti a tak nasledovalo napätie, nespokojnosť...

Vyvrcholilo to rozvodom, lebo jej manžel-druh si našiel inú, ona musela opustiť dom, v ktorom nemala žiadnu čiastku. Jej deti ostali s otcom (nemá si ich kde zobrať) a stará sa o ne „macocha“ ako ju Emília nazýva a je nešťastná. Zostala samá, nemá ani dom – len garsónku, ani manžela, ani deti. A tak to všetko chcela mať! Zoslali jej len oči pre plač a obviňovanie kdekoho.

Príklad prevrátených hodnôt a nepočúvanie Ježiša o uprednostňovaní.

Jedinú odpoveď na tento osud a množstvo podobných som našiel v jednej príprave pre birmovancov kde autor píše toto:

Človek si môže nájsť desiatky či stovky dôvodov pre naplnenie svojich egoistických, sexuálnych chúťok a túžob. Ale chcem vás poprosiť o jedno. Keď to tak zo svojím životom, zo svojím šťastím poriadne dokrútime, neobviňujme z toho Boha. Lebo nedá sa spájať viera, naša nábožnosť s manželskou neverou, smilstvom, cudzoložstvom.  

Prosme o svetlo Božieho ducha, aby sme uprednostňovali Ježiša. Pochopíme to?

Turkov, Dlhá, Turzovka, 4.9.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.