Uvedenie do bohoslužby:
Tie najväčšie udalosti, ktoré menia beh sveta začínajú spravidla ticho a nenápadne. Aj narodenie Pána Ježiša bolo tichou, rodinnou záležitosťou. Tieto vianočné udalosti nám pomaly doznievajú v mysli. Nemali by upadnúť do zabudnutia.
Otvorme sa k počúvaniu Božieho slova, aby vianočné udalosti menili naše srdcia.
Uvedenie do čítaní:
1. Sir 24,1-4.12-16
Starý zákon stotožňoval Boha s múdrosťou. Právom, veď božia múdrosť je viditeľná v dejinách Božieho ľudu a v celom stvorení.
2. Ef 1,3-6.15-18
Začiatok listu Efezanom je hymnus - oslavná pieseň na Božiu dobrotu: Náš život nie je zmesou zmätených náhod, hračkou slepého osudu, ale vedie ho Boh.
3. Jn l,1-18
Slávny prológ - úvod Janovho evanjelia – sme vo vianočnom období počuli viac raz. Patrí k textom, ktoré by sme mali poznať, aby sme mohli premýšľať nad tajomstvom vteleného Slova, Ježiša Krista.
VIANOČNÝ PRÍBEH V INOM SVETLE
Keď sa na konci roku obzeráme späť na uplynulý rok, vidíme znova a znova, množstvo ľudskej zloby, nenávisti. Koľko v ňom bolo krutých a násilníckych udalostí.
Prečo je toľko zla vo svete? Pritom sa to nikomu nepáči! Všetci to kritizujú a odsudzujú a hlasite požadujú, aby sa polepšili, zmenili k lepšiemu - ti druhí: vláda, štát, sused, cirkev, farár, celý svet. Ale temer nikto sa nechce polepšovať a meniť seba.
Dnešné Božie slovo nám dáva na to odpoveď. Ľudstvo odmieta Božiu múdrosť!
Prišiel Pán Ježiš, aby napravil svet a pomohol mu. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Veď: Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.
Cez vianočné sviatky pôsobila Božia láska na naše city: aby sme sa tvárou v tvár dieťaťu Ježišovi, aj my stali citovejší, lepši, jednoducho Božími deťmi.
Teraz, na záver vianočnej doby počujeme vianočný príbeh, vianočne evanjelium inač, povedal by som rozumovo: A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Tento text už nedovoľuje romantické vyspevovane: „Búvaj dieťa krásne..“ a iné piesne. Toto evanjelium nám otvára výhľad za rámec Vianoc. Uvedomujeme si, že Ježiš nie je dieťatko.
Ako začínajúci kaplán v meste svojho pôsobenia som šiel cez obed do kostola. Prišli tam dve dievčatá, stredoškoláčky. Keď zbadali, že niečo mám s kostolom, jedna sa pýta: Existuje Ježiško? Ja: Samozrejme, že áno! Pýtajúca sa obráti na kamarátku a povie je: Vidíš hovorila som ti, že existuje. Bol som šokovaný, že niekto prijme tak dôležitý fakt, len preto, že niekto povie: Samozrejme, že existuje. Bolo to v čase tuhého protináboženského boja. To dievča, ako vysvitlo, nemalo nijaké vedomosti z náboženstva. Niečo vedelo od babky, ktorá jej hovorila o Ježiškovi. Po čase ma zas šokovala ďalšou otázkou: Ježiško aj vyrástol? Nie je stále také milé dieťa? Zjavne bola sklamaná, keď som jej povedal o Ježišovom živote. Pre mňa to bolo nepochopiteľné, pre vás je to neuveriteľné.
Neostávame však aj my len v nejakej citovej vianočnej atmosfére?
Dnes je tu reč o Slove. O Božom Slovu. O Slove Stvoriteľa. To Slovo je betlehemské dieťa, to je Ježiš z Nazareta. Preto mohol ten Ježiš vracať zrak slepým, utíšiť búrku, Lazara vyvolať z hrobu, Nikodémovi ponúknuť nový život.
„To Slovo sa stalo telom“ - hovorí sa ďalej na začiatku Janova evanjelia. Boh sa stal v Ježišovi Kristovi človekom, jedným z nás. Stal sa nám blízky ako priateľ a brat. Zostúpil na našu životnú rovinu, kde sú chlievy a jasle, domovy dôchodcov a kyslé dažde. Kde sa ľudia niekde prejedajú a inde umierajú od hladu. Tvrdá realita!
Ale nemal by teda svet vyzerať inač, keď Boh v Ježiša Kristu prebýva medzi nami? Evanjelium na to odpovedá, že Božie Slovo je svetlom ľudí, ktoré svieti v tme. Rozumiete tomu? Božie slovo hovorí o svetle. Tam, kde ľudia neprijmú svetlo Božie, tam sú temnoty, tam je tma. Ta tma má mnoho podôb: niekto trpí útlakom a násilím zvonka. Nikto prežíva stavy úzkosti a bezradnosti. Niekde vládne teror, inde bezprávie a bieda. A najčastejšie ľahostajnosť a faloš. To je ta tma sveta, ktorý Krista neprijal.
Ale evanjelium hovorí ďalej: Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Tým, ktorí Ježiša prijali, ktorí v neho uverili, ktorí sa snažia žiť podľa jeho učenia.
A len ten, kto sa stane Božím dieťaťom, len ten môže v Kristovom svetle ponúknuť priateľstvo osamelým, pokoj znepriateleným a radosť zúfalým.
Ľudia hovorievajú po tieto dni: „Škoda, že už je po sviatkoch. bolo to pekné.“ Deti určite, lebo začne škola.
Ale či nie je každý deň dňom vianočným všade tam, kde si ľudia preukazujú navzájom lásku?
Tam všade Boh zostupuje z neba a prináša svetlo do ľudských temnôt.
A to sú trvalé Vianoce.
Turzovka - Podvysoká, 4.1.2015