Uvedenie do bohoslužby:
Kresťanstvo nie je len teoretické filozofovanie, nie je to nejaký “svetonázor”.
Kresťanstvo je veľmi konkrétne a praktické: Je to návod, ako pekne prežiť svoj život, je to len životný štýl pokrsteného človeka.
Uvažujme: Ako ja žijem? Aký je môj životný štýl? Čo je hlavnou zásadou môjho života?
Prosme o svetlo k sebapoznaniu, prosme o odpustenie a silu k napraveniu sa.
Uvedenie do čítaní:
- Sk 14,21b-27
Čítanie zo Skutkov apoštolov nás uvádza do ovzdušia prvých kresťanských generácií. Pavol a Barnabáš pokrstili na svoje misijnej ceste po Malej Ázii mnoho ľudí. Cestou späť ich znovu navštevujú a upevňujú ich v kresťanskom živote.
- Zj. 21,1-5a
Svätý Ján v knihe Zjavení predpovedá, že keď sa pominie tento svet, všetci sa zhromaždia okolo Krista a začne nový, lepší život.
- Ján 13,31-33a.34-35
Nový život, ktorý predpovedal svätý Ján v knihe Zjavení, nezačne len samotným pokrstením. Pán Ježiš vyhlasuje, že k tomu je potrebný nový zákon, nové prikázanie.
NOVÍ ĽUDIA, NOVÝ SVET
Vedci zo spoločnosti RAND vytvorili model „domáceho počítača", ako by mohol vyzerať v roku 2004. Potrebné technológie však nebudú pre priemernú domácnosť ekonomicky únosné. Vedci tiež priznávajú, že tento počítač bude k svojej skutočnej činnosti potrebovať doteraz nevynájdené technológie, ale dá sa očakávať, že technický pokrok tieto problémy za 50 rokov vyrieši. S teletexovým rozhraním a jazykom Fortran bude tento počítač pre každého ľahko použiteľný. (Z časopisu Popular Mechanics. 1954)
Neviem tu vložiť obrázok, preto ho popíšem: Má veľkosť kuchynskej linky, obrazovku ako televízor Orava spred 50 rokov. Je tam koleso, ako na riadenie lode... Vedci sa neodvážili predpovedať ani toľko funkcií ako má dnešný jednoduchý mobil. Vtedy sa im ani len nesnívalo o takomto pokroku.
Technika urobila úžasné pokroky. A nielen v tomto smere!
Nedokázala však nenastoliť mier, neodstránila hlad, vojny. Prognostikom v tom čase, ani len nenapadlo, že bude taká zdevastovaná zem. Naopak mysleli, že tu bude raj na zemi.
Vidíme, že omnoho viac, ako technické veci, by bolo treba riešiť tieto načrtnuté problémy.
Čo poviete, kde sa stala chyba?
Tak sa zdá, a znie to paradoxne, že človek sa príliš usadil na tejto zemi. Sprivatizoval si ju, ako keby zem bola jeho, ako keby to bol jeho domov!
Ak človek takto uvažuje o zemi, nemal by si práve preto viac chrániť a opatrovať? Fridrich Nietzsche, ktorý hlásal: Boh je mŕtvy a vykrikoval: Ľudia buďte verní tejto zemi, by teraz skôr skonštatoval: Svet je mŕtvy.
Aké je riešenie? V druhom čítaní sme počuli: Ja, Ján, videl som nové nebo a novú zem... Hľa, všetko robím nové.
Sv. Pavol píše: Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista (Flp 3,20).
Aký to má súvis? Je to riešenie? Nietzsche varoval práve pred tým, aby sme očakávali nejakú „novú zem“.
Chýba tu stará ľudová múdrosť, ktorá je vyjadrená na jednom starom moste v Indii: Nie som na to, aby ste sa na mne usadili. Áno, most je na to, aby sme prešli na druhý breh. Zem nám pomáha prejsť na druhý breh, do nového života. My sme sa však tu usadili. Máme len tento svet, len tento život, preto si z neho chceme čím viac užiť, čim viac pre seba utrhnúť. Preto sú vojny, preto je hromadenie bohatstva, preto devastujeme túto zem.
Nakoniec to všetko dobre poznáte a viete. Existuje nejaké riešenie?
Pán Ježiš bol na tomto svete, na ktorom sme my. Aj keď nie v takto globálne zničenom. Po stránke ekologickej určite nie! Ale po stránke morálnej?! Možno ešte horšom. Starozákonný Boží ľud, ktorý mal byť svetlom pre iné národy, bol úplne rozbitý. Niektorí kolaborovali s okupantmi – Rimanmi. Niektorí sa dali na teroristické akcie (zelóti) – vraždili spomínaných kolaborantov. Niektorí (farizeji) sa dali na bezduchú, od života odtrhnutú zbožnosť. Všetci spoločne spôsobili, že Ježiša ukrižovali. To nepopisujem morálku Rímskej ríše.
Ako začalo dnešné evanjelium? Keď Judáš vyšiel z večeradla, Ježiš povedal... Čo povedal? Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh.
Ježiš je zradený. Zaujímavé, práve vtedy začína jeho oslávenie. Ježišovi však nejde iba o jeho oslávenie. Ježišovi ide aj o oslávenie – teda záchranu - ľudstva. Preto nepozerá, že ide na smrť, ale pozerá na ľudstvo. Ide mu o morálnu záchranu ľudstva, človeka.
Čo pre to robí? Vytvára malé spoločenstvo – apoštolov a cez nich prvú Cirkev. Tá má byť kvasom pre celý svet. Čím? Tým, že dáva svetu, to čo mu chýba – lásku!
Hovorí veľmi dôverne: Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.
Ako to môže pomôcť svetu i ľudstvu?
Samozrejme, keby ľudia žili podľa Ježišovho učenia, tak by sa svet zmenil v skutočný raj! Lenže je to nešťastné „keby“. Uvažovali ste nad tým, že by sa aj ekológia zlepšila?
Najskôr k ekológii.
Pozeral som dokument o pestovateľoch ananásov v Afrike. Vychudnutí ľudia, ich pestujú primitívnymi prostriedkami, zvážajú do skladu. Tam už prichádzajú nákladiaky, vezú na letisko, aby na druhý deň boli v Amerike, Európe... Tam ich vozia z letiska, do predajní, autá chodia hore - dole... Jedáci niečo z nich skonzumujú, niečo vyhodia, tvoria sa haldy odpadkov... Koľko sa spotrebuje benzínu, nafty, znečistí sa ovzdušie od lietadiel... Niektorí sú bohatší, tučnejší, niektorí chudobnejší a vykorisťovaní. Do Afriky im zas vozíme svoje drahé a nezdravé výrobky. Tí, čo boli sebestační, hladujú a sú vykorisťovaní.
Predstavte si, žeby národy hľadali cestu svornosti a spolupráce a nie vykorisťovania – teda prijali Ježišovu lásku. Vyššie spomenuté vykorisťovanie a devastácia prírody by nebola!
Lenže tu je to „keby“. Vyjadruje to porekadlo: Keby nebolo keby, boli by sme v nebi! Čo s tým môžeme urobiť my?
Pán Ježiš si je vedomý, že „svet ho neprijme“. Mali by sme ho však prijať my.
Môžeme tu niečo urobiť? Prvé, čo nám napadne, môže byť: Čo my môžeme?! Apoštoli boli v horšej situácii. Bolo ich jedenásť pre celý svet! Nás je tu viac a aj nám hovorí Ježiš: Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
A už sme pri podstate problému. Našou značkou má byť vzájomná láska. Máme byť kresťanmi nielen podľa mena.
Dal som na rukoväť rakety nový grip. Hneď po prvom sete som mal od neho zafarbené dlane a omotávka bola po zápase zodratá. Pritom to bol značkový výrobok s názvom popredného tenistu. Falzifikát! Sami ste tiež zistili, že nestačí lennálepka dobrej kvality. Tak isto nestačí iba názov kresťan!
Sú značkové vína, značkované destiláty, továrenské značky, ktoré by mali odlíšiť kvalitu od nepodarku. Nemáme iba nálepku: kresťan?
Pre kvalitných kresťanov určuje dnes Pán Ježiš poznávaciu značku: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.
Ježiš však nevyhlásil len všeobecný pokyn k láske, ktorý by si každý mohol vysvetliť po svojom. Stanovil rozsah a spôsob lásky: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.” Teda, nielen nejaký cit, ale obetavá láska.
Jeho učeníci - to sme my - majú milovať tak, ako miloval on. Jeho konanie je mierkou pre nás: ako to robil on? Ako by to na mojom mieste urobil on?
Mierku, podobu Ježišovej lásky, možno vyčítať z jeho života. A jeho život svedčí, že nemyslel len na nejaký všeobecný pocit, pekné slová, ale úplne konkrétne činy.
Poďme dnes s pokorou v ústrety Pánovi a prosme:
„Pane Ježišu, daj nám pochopenie, aké jednoduché a krásne je byť tvojim učeníkom: stačí mať sa navzájom radi, byť ochotní vždy poslúžiť a pomôcť.
Daj nám dnes radosť z poznania tvojho závetu.
Ty nám daj silu a vytrvalosť - my ponúkame svoju ochotu a dobrú vôľu.”
Turzovka, 24.4.2016