Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Uvedenie do bohoslužby: 

Slávnosť Najsvätejšej Trojice nám pripomína nielen veľkosť Božiu, ale i veľkosť našu: Sme stvorení na Boží obraz. Sme tu, aby sme žili podľa trojjediného Boha, v spoločenstve s nim a vytvárali pekné spoločenstva.

Obnovme v sebe Božiu podobu tým, že si kajúcne priznáme všetko, čím sme sa vo svojom zmýšľaní, hovorení a konaní odvracali od spoločenstva s Bohom i s ľuďmi. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Pr 8,22-31

V Starom zákone ešte nepoznali zjavenie Boha v troch osobách. Hovorili o tom, ako jeho Múdrosť, jeho tvorčie slovo, jeho Duch tvorí a udržuje svet. Počúvajme, ako vedeli „zosobniť” Božiu múdrosť.

  1. Rím 5,1-5

Čo bolo prvým – starozákonným - čítaním naznačené, to sa v druhom čítaní spresňuje: Božiemu Slovu – to je Kristovi - vďačí svet za svoje stvorenie a my mu vďačíme za zmiernie s Bohom a za nádej na večný život.

  1. Jn 16,12-15

V nasledujúcom texte sú vyjadrené všetky tri božské osoby: Ježiš sa stotožňuje s Bohom Otcom a hovorí, že tretia Božská osoba – Duch Svätý nám všetko objasní.

 
BOH SAMOTY A BOH SPOLOČENSTVA 

Možno ste už uvažovali nad tým, či je potrebné rozmýšľať nad tajomstvom Trojice  a aký to má pre nás význam. Najmä ak sa trochu venujete histórii a tam ste sa dočítali, že kvôli náuke o Trojici boli rôzne napätia a rozdelenia. Rozkol medzi východom – pravoslávnou Cirkvou a západom – Katolíckou cirkvou má svoje korene práve v rozdielnej interpretácii tohto tajomstva.

Ani vám nenapadne, ako práve viera v Trojicu vplýva na náš život, súčasný svet a kultúru. Dokonca na medzinárodné vzťahy.

Veľmi to zjednoduším. Vo svete sú tri monoteistické náboženstva: Židovstvo, islam a kresťanstvo. Porovnajme ich z pohľadu viery v Trojicu.

Židovstvo:

Neprišlo k zjaveniu Trojice (viď úvod do 1. čítania). Ich viera ostala pri Starom zákone. Ich Boh Jahve je Bohom prísnym, žiarlivým. Židia sú „hráči na seba“. Považujú sa za vyvolený národ. Neprišli ani k nejakej konkrétnej viere vo večný život. Nečudo, že sa považujú za požehnaných, keď majú bohatstvo sveta (bankári).

Islam:

Mohamed niečo poznal zo židovstva, niečo z kresťanstva. Skôr v ľudovom podaní. Ježiša považuje iba za proroka menšieho ako je on. Teda nepozná tajomstvo Trojice. Jeho Alah sa viac podobá Jahvemu ako milosrdnému Otcovi. Výsledky poznáte. Večný život, pre ktorý sa dokážu obetovať, si predstavujú ako najlepšie pozemské radovánky.

Kresťanstvo:

Základom je viera v Najsvätejšiu trojicu. Boh nie je Bohom samoty, ale spoločenstva. My sme stvorení na jeho obraz. Teda máme vytvárať spoločenstvo okolo Nebeského Otca – ako bratia a sestry. Nebeský otec je otcom všetkých národov a všetkých ľudí!

Ak sme kresťania láska, jednota, by malo byť našou známkou. Ako u prvých kresťanov. O nich okolitý svet hovoril: Pozrite ako sa milujú!  

Vidíte, že viera v Trojjediného nie je vôbec zbytočné filozofovanie.

Takže pýtajme sa ako reprezentujeme tohto Boha spoločenstva.

Poznáte to: „Svojich príbuzných najlepšie poznáš až vtedy, keď s nimi spoločne dedíš.” Alebo v tejto forme: „Rodina je rodinou po dedičské konanie.“  Koľko pravdy je v tejto ľudovej múdrosti, poznal už možno hocikto z vás, keď ste prekonávali pozostalosť po rodičoch, ktorí nezanechali poslední vôľu - testament.

Napísať zavčas testament a predísť tak sporom a hádkam v rodine, to je dôležitá vec. Je to korunovanie zrelého života. Dobrým závetom človek sám seba prežíva.
Prečo o tom testamente dnes hovoríme?

Kniha z ktorej si tu čítavame - evanjelium, sa tiež menuje latinsky testament, nový testament. Nová, večne nová závet nášho Pána Ježiša.

A čo nám Pán vo svojom testamente odkazuje? Vieme presne. Je to jeho Veľkňazská modlitba pri Poslednej večery. Aj dnes sme si z nej čítali. Zdôrazňuje tam jednotu s Otcom v Duchu svätom a hovorí o potrebe lásky a jednoty.

Hovorí to aj svätý Pavol v dnešnom 2. čítaní: Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.

Viera v Trojicu nás povzbudzuje k láske a jednote. Je to odvaha k láske. Odvaha k láske, ako ju učil Boží Syn, Ježiš. Čo je krajšieho, než človek, ktorý niekoho miluje. Ktorý miluje cez riziko, že ten druhý ho môže opustiť, odmietnuť, zradiť. Je k tomu treba veľa sily.

My sa snažíme skôr o to, aby niekto miloval nás. Keď človek vie, že ho niekto miluje, zmení ho to. Má naraz elán, silu, trúfa si hory prenášať.

Jeden psychoterapeut zhrnul svoje životné a pracovné skúsenosti s pacientami takto: Snáď všetky ľudské duševné problémy sa točia vlastne stále okolo jednej veci: Človek behá stále dokola a kričí: Tak už ma preboha milujte! Pokúša sa všetkými možnými spôsobmi niekoho primäť, aby ho miloval. - Tak to robí nemocný. Zdravý to robí naopak: Hľadá niekoho, koho by mohol milovať on.

Veľa toho chce dieťa dnešnej doby, a nechápe, že jediná cesta k dostávaniu je: začať sám dávať. Často spomínam: Chceš byť šťastný, rob šťastným toho druhého.

Potom sa až tento nemocný, ktorý stále žobral druhých o lásku, vylieči, - ak sa naučí mať rád druhých, potom zistí, že i sám je milovaný - že dosiahol toho, o čo skôr márne usiloval.

Všetci potrebujeme tuto odvahu, aby sme vyšli so svoju láskou druhým v ústrety. Aby sme riskli, že sa sklameme, aby sme sa predtým úzkostlivo nepýtali, ak naše láska bude opätovaná, ak naše dobrá vôľa nebude zneužitá.

Naše odvaha k láske - odvaha mať rád ľudí okolo sebe, to je sama podstata toho, čo sa nazýva nasledovanie Ježiša. Cesta k človeku so všetko chápajúcou a všetko odpúšťajúcou láskou, ktorá v druhom prebúdza lásku.

V tom je bieda života ľudí, ktorí stratili vieru v Boha:

Chcem žiť, - ale nemám k životu odvahu.

Chcem byť milovaný, - ale nemám odvahu sám milovať iných.

Chcem byť šťastný, - ale nemám odvahu prekonať choroby a trápenia.

A v tom je jadro radostného posolstvo Ježišova evanjelia: prijať jeho životný štýl, žiť si tak, ako to robil on. To je viera v Trojicu realizovaná v živote.

Potom môžeme i my volať s Pavlom: Všetko zmôžem v tom, ktorý mne posilňuje.

Alebo inak, vyjadrene so svätým Augustínom: „Som v Bohu - čo môže byť silnejšieho? - Boh je vo mne - čo môže byť krajšieho?”

Vyznajme teraz svoju vieru rečou dnešných kresťanov:

Veríme, že Boh je tajomný počiatok kozmu a princíp jeho trvania.

Veríme, že kozmos nevzniká nahodilo, ale zákonite a plánovite.

Veríme, že prírodné sily, ktoré objavujeme, sú tvorčie sily Boha Stvoriteľa.

Veríme, že prírodné zákony sú zrkadlom Božieho myslenia a múdrosti.

Veríme, že všetok život pochádza od Božieho života.

Veríme, že v kráse sveta objavujeme krásu Tvorcu.

Veríme, že v tajomstvách a hrôzach sveta so stretávame s jeho nepochopiteľnosťou.

Veríme, že Ježiš Kristus nám tohoto nepoznateľného Boha ukázal ako milujúceho Otca všetkého stvorenia.

Veríme v Božieho Ducha, ktorý nás vedie, aby sme ľudí, život, svet neničili, ale chránili a rozvíjali.

V tomto Duchu chceme radostne žiť a užívať darov života v súlade s Božím poriadkom, skrze Krista, nášho Pána.

Turkov, Dlhá, 22.5.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.