Úvod do bohoslužby:
V uplynulých týždňoch sme rozvíjali tajomstvo Zeleného štvrtka a tým aj veľkej noci. Na Zelený štvrtok Pán Ježiš ustanovil sviatosť kňazstva – mali sme sviatok Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza. Ustanovil vtedy aj svätú omšu, preto sme minulý týždeň mali slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Všetko to je dielo Ježišovej lásky. Preto máme dnes slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Uvedenie do čítaní:
- Ez 34, 11-16
Prorok Ezechiel potvrdzuje, že už Starý zákon predstavoval Boha, ktorý sa ako pastier ujíma svojho ľudu, má láskavé srdce.
- Rim 5, 5b-11
Sv. Pavol ide ďalej. Poukazuje na to, že Boh sa nielen ujíma svojho ľudu, ale posiela k nemu svojho Syna, ktorý sa za neho obetuje.
- Lk 15, 3-7
Pán Ježiš sa stotožňuje s predstavou dobrého pastiera u proroka Ezechiela a ako dobrý pastier vyjadruje radosť z návratu kajúceho hriešnika.
ODOLAŤ SIRÉNAM
Svetoznáme umelecké diela majú v sebe vzácne nadčasové posolstvo. Medzi také diel patrí Homérov Epos o Odyseovi. Dávny hrdina hľadá cestu do Itaky, kde na neho čaká milovaná žena Penelope. Cestou má ísť popri ostrove, kde žijú krásne a zvodne sirény. Svojim spevom lákajú námorníkov, tí sa dostanú na nebezpečné miesta, stroskotajú a zahynú. Odyseus ich chce počuť, ale pritom nechce stroskotať. Námorníkom zaleje uši voskom, aby ich nepočuli a on sa pripúta sa k sťažňu lode. Tak odolá zvodom a zachráni sa.
Je to skutočne nadčasové posolstvo. Vyjadruje situáciu každého človeka. Rád by užil čim viac krásy, šťastia, nerád by však stroskotal! Lenže to sa ľudstvu nedarilo a nedarí. Človek naletel sirénam (zvodom).
Preto už prorok Ezechiel hovorí v mene Božom: Postarám sa o svoje ovce a vyslobodím ich zovšadiaľ, kam sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase.
Sv. Pavol aj opisuje ako nás Boh vyslobodil: Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní.
Tak sa Ježiš pre nás stal Dobrým pastierom a teší so zo záchrany človeka: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.
Človek túži po šťastí (príjemných zážitkoch). Ide o to, či to čo si vyberie, je to ozajstné šťastie. Alkoholik – vyberá si šťastie? On sa však domnieva, že to mu prinesie šťastie.
Poznal som v jednej farnosti inteligentné dámy ktoré boli postrachom pre obchodníkov. Keď prídu do obchodu, predavači sú v najvyššom stupni pohotovosti. Kradnú. Majú radosť, keď niečo nezákonne získajú. Nasleduje – hanba, škoda... Neodradí ich ani to, že ich niekedy odvezie polícia.
Vidíme to i u mladých ľudí – ako sa dajú strhnúť vášňami zmyselnosti a pokazia si život.
A teraz to vidíme aj na starších, ktorí by mali byť už dosť múdri. Pokazia si život vo voľných vzťahoch, zostarnú a cítia sa potom prázdni a osamotení. Spoločný menovateľ ich nešťastia – strhnú ich sirény.
Aby človek mohol odolať musí s pripútať k niečomu silnejšiemu, ako Odyseus k sťažňu. Človek si vyberá podľa príťažlivosti. Ak by sirény boli pre Odysea príťažlivejšie nevrátil by sa k Penelope. Človek si vyberá príťažlivejšie vecí.
Ponuka od Boha - Ježišovo srdce. V čom príťažlivosť? V príťažlivosť lásky. Človek ju žiaľ často nevníma.
Človek nemôže vyberať podľa príťažlivosti. Jedna čínska ľudová múdrosť hovorí: Iba zdochnutá ryba pláva dole prúdom. Ryba – ako aj iné živočíchy, idú proti prúdu hnané pudom a inštinktom, ktoré dostali cez prírodu od Stvoriteľa. Človek má rozum a vôľu a tieto sily ho musia preniesť cez príťažlivosť sirén.
Človek vďaka rozumu a vôli má vedieť odolať silám, ktoré ho strhávajú dole prúdom. Tie veci sú síce od Boha, ale človek nemá ostať pri nich a zabúdať na Darcu, Stvoriteľa. Pre dar nevidí darcu. Žiadostivosť je tak väčšia ako rozum a vôľa človeka. Človek chce aj počuť sirény aj sa vrátiť. Neodolá a tak ide do záhuby. Veľkosť Boha je v tom, že hľadá človeka.
Nezabúdajme, že je tu príťažlivosť Božej lásky, jeho Srdca! V modlitbe k Roku milosrdenstva je: Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí; cudzoložnicu a Magdalénu od hľadania šťastia iba v stvorení; dojal Petra k slzám po zrade a zaistil raj kajúcemu lotrovi.
Pred dvadsiatimi rokmi za pôsobenia v Banskej Bystrici sme mali v nedeľu večer sv. omše pre mládež. Boli najnavštevovanejšie, lebo tam hrali mládežnícke zbory a dialogické kázne. Jeden študent na otázku prečo verí a čo sa mu najviac páči na Bohu odpovedal: Na Bohu ma fascinuje jeho milosrdenstvo. Vtedy nik z nás netušil, že bude pápež František a bude Rok milosrdenstva.
Ako vidíte, nič nové pod slnkom. Slávnosť Božského Srdca nám ukazuje, že Boh sa nám prezentuje už storočia ak Milosrdný Otec. A dnešné čítania ukazujú, že to nie sú storočia, ale tisícročia!
Tak ako Odyseus, tak každá doba má pred sebou voľbu. Keď Júda po dobyl Zasľúbenú zem, svojmu ľudu povedal: Ponúkam vám život, alebo smrť, dobro, alebo zlo. Vyvoľ si Pána, aby si dlho žil.
V známej knihe Dejiny spásy, čítame úryvok z Denníka kňaza:
Večer zaparkuje pred farou nákladiak. Šofér zazvoní a pýta sa či tu nie je sv. omša. Keď mu kňaz povie, že už bola ráno, nesmelo poprosí, či by nemohol dostať sv. prijímanie. Keď som videl ako úprimne chlapsky prijal Pána a dával som mu požehnanie, uvedomil som si, že on mal dať požehnanie mne – povedal kňaz.
Tento vodič pochopil k čomu sa musí pripútať, aby nestroskotal.